Prológ

27 5 0
                                    

Ako je možné, že niekto tak mladý a úspešný za dvadsaťštyri hodín môže prísť o všetko. Za týchto pár hodín sa mi život neskutočne zmenil. Včera som ešte pracovala na výskume srdcových buniek a dnes...Dnes sedím na okraji cesty a stopujem autá. Bohužiaľ, som sa ocitla vo veľmi zlom sne. Ale teraz k tomu prečo som tu. Všetko sa to začalo pred štyrmi mesiacmi. Bol to práve môj veľký deň kedy som sa stala úspešnou absolventkou lekárskej fakulty. Ako jediná som niesla hrdé meno Harlingovcov. Zdedila som štúdiu, ktorú som mala v pláne dokončiť. Do toho sa stalo niečo čo nikto nečakal. Otec a vedúca hlava štúdie sa pobrala z tohoto sveta preč. Nechal mi tu tisícky lekárov a mamu, ktorá ho neskutočne dlho podvádzala a on si to nechal. V živote som ho nevidela viac ako dve hodiny denne. Nikdy na mňa nemal čas, ale mala som pocit, že je tu stále so mnou. Medzi tým som sa snažila umiestniť na pozíciu kardiochirurga na miestnej klinike. No však profesor tvrdí, že to nie je práca pre ženu, ale pre muža. Jedným slovom diskriminácia. Hneď na to sa štúdia začala pomaličky rosypávať. Bez štúdie som bola klinike zbytočná. Žiadne štúdia žiadny zisk. Hneď po nej som vyletela aj ja. Bol júnový večer keď som si našla v schránke list od starého otca. Píše, že by bol rád keby ma opäť videl. Navrhol mi pokračovať v štúdii u neho na klinike. Nemám rodinu, priateľa, prácu čo ma drží v Los Angeles? Absolutne nič! Zbalila som kufre, napísala krátky oznam o tom čo sa snažím urobiť s mojím životom a sadla som do lietadla. No a teraz som tu. Som opustená žena, ktorá sedí na kufri na okraji cesty.
Tak toto som ja.
Emma Harlingová.

Dr.Emma Where stories live. Discover now