Dr.Emma

2.Kapitola

Ďalšie ráno...teda oprava. Ďalšie hlúpe ráno v tomto zapadákove. Prečo v zapadákove. Dom môjho starkého vyzeral ako z hororu. Opadnutá omietka, krvavé fľaky na dlážke a rámy okien, ktoré sa dohodli, že budú padať z pantov. Čo viac si priať? Dobre, že som nezačala komentovať sedačku a záchod.
A dosť ľutovania! Potrebuje to tu zmenu. Neváhala som a vošla do vedľajšieho domu kde býval môj záchranca, Matt. Keďže je povestné, že dom nezamiká a ženy sú u neho vítane kedykoľvek vtrhla som do vnútra. Zastala som až pri jeho posteli. Nachvíľu som nevedela či je mŕtvy alebo iba ma zimný spánok. Skrátka som zarevala. " Potrebuje to zmenu! " on sa iba otočil na bok a zamrmlal. " Emma je sobota a sedem ráno. Bež spať. Dobrú. " a spal ďalej.
" Tak to teda nie! " skočila som mu na posteľ a on spadol na druhú stranu.
" Au...čo to do pekla robíš?! " nahnevano nahodil.
" Nepočúvaš. " pozrela som sa na neho prísnym výrazom.
" Počúvaj. Nie sme kamaráti, nie si moja priateľka, ani žena a ani matka. Takže je úplne jasné, že nepočúvam. "
" Tak fajn."
" Fajn. " ja som sa postavila z postele a otočila sa ku dverám. On si ľahol naspäť a zatvoril oči.
" Musím sa stať tvojou kamarátkou! " prehlásila som. On otvoril oči a zahlásil. " Fajn! Ale až potom. Teraz ešte spím. " ľahol späť do postele.
" Hm, to bolo rýchle. "

Ja tak veľmi som túžila dať tomuto miestu šancu. Obliekla som sa a namierila som si to na prechádzku po okolí. Ráno je ideálne na peknú prechádzku. Kráčala som po chodníku cez park, námestie až k jazeru, ktoré bolo na druhej strane mestečka. Vtedy som si spomenula na tie fotky keď bola mama malá. To mólo a tie loďky. Tu sa fotili. Bolo to určite to miesto. Cítila com to v hĺbke srdca.
" Je to tu krásne, však? " ozval sa mužský hlas spoza môjho chrbáta.
" Áno, to je. " pousmiala som sa.
" Takže ty si tá legendárna doktorka z Los Angeles? "
" Už to asi tak bude. " prišiel ku mne a oprel sa o drevené zábradlie.
" Viem aké to je keď sa niečo nepodarí."
" Áno a aké? " pozrela som sa mu do oči.
" Je to pocit...pocit ako keby si niekoho sklamala, ale pri tom vieš, že si urobila všetko čo bolo v tvojich silách. "
" Áno. "
" Stáva sa. " pozerali sme si do oči. Áno vzájomne. Bola to romantika. Aj to okolie.
" Vidím, že už ste sa stihli zoznámiť. " podišiel k nám muž okolo päťdesiatky s okuliarmi na nose.
" Prepáčte asi som sa zabudol predstaviť. " pousmiala som sa. Položil udicu a vedro. Dal si dole rukavice a podal mi ruku. " Starosta Olsman. Henrich Olsman. Teší ma pani doktorka. "
" Aj mňa. " vzájomne sme si podali ruky.
" Dúfam, že sa Vám u nás bude páčiť. Veľmi rád som spoznal vnučku Edwarda. " usmial sa na mňa. Potom opäť nasadil rukavice a sadol si do člnu. " Patrick! Pridáš sa?! " kričal po chalanovi, ktorý stál vedľa mňa.
" Možno neskôr! " kričal za ním. No starosta už bol ďaleko.
Ešte raz som sa usmiala na Patricka a odišla som z móla.
Po ceste naspäť som obdivovala prírodu. Ale zvuk mobilu bol silnejší ako príroda. Preložila som mobil k uchu. V ňom sa ozval žensky hlas.
" Doktorka? Doktorka Emma?! "
" Áno? Kto tam je? "
" Potrebujeme pomoc. Prosím príďte na farmu neďaleko Fayetteville. Ale rýchlo! Prosím! "
Zložila som mobil a bežala späť k domu. Matt popíjal kávu na terase.
" Fúha, myslím, že by si mala spomaliť. Takýmto tempom dostaneš infarkt. " zase tie jeho sprosté poznámky. ako inak. " Požičiam si auto! " skrátka som mu to oznámila. " A kam ideš?! "
" Zachraňovať! " zaflekovala som a namierila si si to na farmu.
Stále som išla popri hustom lese keď mi do cesty spadol človek. Zabrzdila som tak prudko, že som si buchla hlavu o volant. Vystúpila som z auta.
" Pane?" opatrne som šťuchla rukou do muža, ktorý sa mi ocitol pod kolesami.
Otočila som ho na chrbát a snažila som sa s ním komunikovať.
" Pane? Som doktorka. Volám sa Emma pomôžem Vám. Ak ma počujete urobte pohyb končatinami. " pohol rukou a chytil tu moju. "Dobre, v poriadku. Teraz Vám musím zastaviť to krvácanie na nohe. Bude to bolieť, ale uľaví sa Vám. " roztrhla som kus nohavíc aby som sa dostala k rane. Rana bola veľmi hlboká a prsty pomaly začali fialovieť. " Ako dlho tú ranu máte? Haló! Pane! " Stále som sa snažila komunikovať s mužom, ktorý upadal do bezvedomia.
" P...p...pozor. " Zamrmlal a ukázal prstom na horúcu asvaltovú cestu. Vstala som zo zeme a pozrela sa na smer, ktorým ukazoval. V diaľke bolo počuť trúbenie nákladného kamiónu.
" Musíme preč! " vykríkla som. Muž vedľa mňa upadol do bezvedomia. Nevedela som čo mám robiť. V tom sa z lesa vynoril Matt. " Ty?! " bola som znepokojená tým, že je všade. " Je jedno kto ale musíme ho dostať na kraj. " otočila som sa na cestu kamión bol vyditeľný. Takmer sme mohli prísť o život. Ešte kúsok a bolo by po nás. Auto sa síce rozletelo, ale my sme boli živý.
Nahlas som vydýchla. " Ako si vedel kde budem? " pozrel sa na mňa.
" Máš v sebe niečo čo ma priťahuje. "
" Nežartuj! Toto nie je vtipné! " začal sa smiať.
" Matt! Prečo ma stále zachraňuješ? " pozrela som sa na neho.
" Lebo to potrebuješ! " bol nahnevý? Nevedela som čo si mám myslieť.
" Mala by si sa postarať o neho. " ukázal rukou na muža ležiaceho na tráve a odišiel smerom k Fayetteville.
Po odchode Matta som vzala mobil a zavolala pomoc.
" Doktorka Harlingová. Potrebovala by som záchranku. "

" Je v poriadku? " vyľakala som sa.
" Zase? " prepáč.
" Nemal by si sa vtierať do domov iných. A ako si sa sem vôbec dostal? "
" Mala si otvorené okná. " to bol žart.
" Ha,ha,ha. Moc vtipné. "
" Opravil som ich. " pozrela som sa na okno. " Ďakujem. " nič viac ma nenapadalo.
" Počuj. " povedali sme naraz.
" Počúvam. " povedal.
" Chcem sa ti ospravedlniť za to tam. Veď vieš...Len mi bolo čudné, že vždy keď sa ocitnem v probléme si tam.
A pomáhaš mi. A nie nemal si pravdu. Anjeli existujú. A v mojom živote ten anjel si ty.
"Nie ja. Ďakujem. " otočila som sa od neho chrbtom a zamierila som hore na poschodie.
" Em? "
" Áno? " otočila som sa na schodoch.
" Si úžasná. " usmiala som sa na neho a pokračovala ďalej v ceste do kúpeľne.
Mám taký pocit, že Fayetteville nebude až taký zlý.