Dr.Emma

1.Kapitola

Po dvoch hodinách zúfalstva som sa postavila z kufra. Mala som neskutočne veľkú odvahu sa pustiť do tej divočiny predomnou. Ako je možné, že som neopustila Ameriku a široko ďaleko nič. Ani len náznak života. Pripomínalo mi to presne tie americké vrsternové filmy. Po asi troch minútach snaženia ísť po rozpadnutej ceste na opätkoch som začula motor. Zvuk motoru. "Konečne! " vydýchla som si v duši.
Zvuk motora bol čoraz silnejší. Vychádzal spoza kríkov hustého lesa.
" Do pekla! " vykríkol akýsi chalan, ktorý nemohol naštartovať svoje auto z minulého storočia. Treskol rukavicu o motor a kopol do pneumatiky.
" Skúste pootočiť doľava. "
" A vy ste? "
" To teraz nie je dôležité. Pustíte ma k tomu? " nechcem sa chváliť, ale motor je ako srdce. To dokážem opraviť aj so zatvorenými očami."
" Nejako sa vyznáte. " pousmial sa neznámy chalan.
" Som lekár. Bežne opravujem niečo čo človek pokazil. "
" Tak lekár. Hej počkaj! Nie si ty tá Emma Harlingová? "
" Ako to vieš? "
" Poslali ma po teba? Ale neveril som. "
" Prečo? " odvrátila som hlavu od auta k chalanovi.
" Lebo mi povedali, že vyzeráš ako anjel. A anjelov nevidíme. "
" Keby nebolo mňa..."
" Tak tu zomriem. " obaja sme sa zasmiali.
" Nechceš odviesť? Máš to ešte pekných pár kilometrov do Fayetteville. "
" Tak fajn. "
" Nástup. A pozor na dvere. Niekedy odpadávajú. " skvelé. Emma, toto si vážne vyhrala.

" Sme tu. " pozrela som sa z okna auta.
" Toto je ono? " nejako veľmi nadšene som to síce nepovedala, ale všetci vieme ako som to myslela a aký výraz mala moja tvár.
" No tak pani doktorka. Vystupujeme."
pravú nohu som položila na žeravú asvaltovú cestu a stiahla sukňu, ktorá bola vyhrnutá takmer až po pás. V ten deň bolo neskutočne teplo. V Kalifornii som to až tak nepociťovala. Čím to asi je?
" Tak čo doktorka? Zvládnete to už sama? Alebo mám robiť delegáta? " otočila som sa ku nemu.
" Ďakujem, ale už si poradím sama. "
" Ako chceš. " mávol rukou a znovu nasadol do auta. Urobila som nádych a výdych a vykročila pravou nohou do malej uličky. Teda bola malá oproti tým v Los Angeles. Zastavila som pred kruhovým objazdom, ktorý bol skrášlený kvetinami rôzneho druhu. V tom momente ako som obdivovala kvety niekto do mňa zo zadu vrazil. Mne sa podlomili kolená, ale udržala som sa na nohách.
" Veľmi ma to mrzí. Ste v poriadku. " hovoril mi známy hlas. Otočila som sa k osobe, ktorá sa neprestávala ospravedlňovať.
" Ben? Ben Lorry? " pozrela som sa mu do oči a hneď som vedela kto to je.
" Eeee...Emma? "
" Ahoj. Nečakala som ťa tu. "
" Ani ja teba. Čo tu vlastne hľadáš. Myslel som, že žiješ len pre veľké veci. A čo tvoje sny? "
" Vieš sny sa menia. Vlastne sama ešte neviem čo tu robím. Som tu iba pár minút a..."
" A nevieš kde si? To je tu bežne. Nechceš ísť na kávu? "
" Rada. " pousmiala som sa.

" Takže teraz je z teba právnik? "
" Áno, hokej už nebol pre mňa a po tej nehode kedy si ma dala do kopy som na ľade už nestál."
" To mi je ľúto. "
" Nemusí. Nechýba mi to. A čo tu vlastne robíš ty? "
" Môj starký prepísal jeho kliniku na mňa. A dal mi aj priestori kde by som mohla dokončiť výskum. Lenže ho nemôžem nikde nájsť. Vieš chcem sa mu poďakovať a povedať, že možno to nebol taký zlý nápad. " pousmiala som sa a odpila si z horúcej kávy.
" Počuj Em. "
" Áno? "
" Ty to asi ešte nevieš. Však? "
" Čo by som mala vedieť? Tváriš sa vážne. "
" Je mi o ľúto. Edward bol skvelý človek. "
" Bol? "
" Pred mesiacom zomrel."
" Čože? " zobrala som si veci a vybehla von. Potrebovala som vzduch.

" Em, počkaj! " kričal za mnou Ben.
" Akože mi to nikto neoznámil? Som predsa jeho rodina? A čo tie papiere o tej klinike. To bolo čo? "
" Tie papiere som poslal ja. "
" Nechápem. "
" Keď som bol naposledy za ním...trval na tom nech ťa sem dostanem. No asi viac o tom prečo si tu nevieš. "
" Pouč ma. "
" To takto nejde. O tých veciach sa dozvieš až keď bude správny čas. " zamyslela som sa.
" Inak ešte niečo. Mal som ti dať kľúče od kliniky a jeho domu. A ten list. Trval na tom nech si ho prečítaš v deň kedy bude už po všetkom. "
" Po čom všetkom? "
" Nehnevaj, sa ale to vážne nejde. Tak sa maj. Dúfam, že sa ti tu bude páčiť. Ahoj"
" Ahoj. " toto nie je možné. To je len zlý sen. Emma do kelu prebuď sa. Nesmieš tu ostať. Je to celé na hlavu.

Potrebovala som sa totálne opiť. Momentálne by mi nič nepomohlo.
" A...Pani doktorka z Los Angeles. Zlý deň? "
" Vieš čo drž...áno zlý deň. "
" Slečna je nabrúsená. Tak čo to bude?"
" Niečo tvrdé. "
" A nechceš ísť si napríklad ľahnúť? "
" Nalievaj! "
" Dobre, ale keď budeš na mol, ja ťa domov nenesiem. "
" Počúvaj Eman. "
" Som Matt. "
" To je jedno. "
" Nie! To nie je jedno, Emily. "
" Som Emma! "
" Vidíš to! Nie, nie je to jedno. " v hlave ma napadalo len " Kam si sa ti do čerta dostala? "
" Ahoj Matt. Dám si limonádu. " prisadla si ku mne blondínka. Už len toto mi chýbalo.
" Limonáda? "
" Áno. Som abstinent. Teda pijem len vo výnimočných prípadoch. "
" Aha. "
" A ty si vlastne kto? "
" Som Emma. "
" Ostrá doktorka. " pozrela som sa na Matta vražedným pohľadom.
" Ty buď radšej už ticho. "
" Takže je to pravda. Starý Wilson mal vnučku. Neklamali. "
" Čože?" povedala som nechápavo
" Ja lenže ma prekvapuje, že spoznávam osobu, ktorej sa pôvodný obávajú. " Matt ju ťukol do ramena.
" Au... "
" Iba kecá. "
" Áno, iba kecám. " pousmiala sa " Inak som Kelly. Ale volaj ma Kell. "
" Dobre. Teší ma, Kelly. Teda Kell. " bolo to čím viac tým viac čudné. Môj pohľad hovoril za všetko. V tom sa otvorili dvere. Do vnútra fúkol teplý letný vánok. V tom sa vo dverách objavil celkom pekný chlap.
" Oha...už je tu. " pozrela som sa na Kelly.
" Kto? "
" No predsa Patrick. Môj milovaný brat." objala ho.
" Ahoj. "
" Vítam ťa tu. Po roku. " Matt si s ním podal ruku. Kelly sa pozrela na mňa a na môj nechápavý pohľad.
" Ou, a toto je Emma. " ukázala prstom na mňa.
" Teší ma, Emma. " ja som sa iba blbo pousmiala.
" Och, miláčik! Vítaj doma! " hneď sa mu okolo krku vrhla mne neznáma blondínka.
" Kto to je? " pošepkala som do ucha Mattovi.
" Olivia Bloodová. Jeho snúbenka. Je to mrcha bacha na ňu. " iba som prikývla.
Hneď ako pustila krk Patricka sa otočila ku mne.
" A ty si? " namyslene povedala.
" Emma Harlingová. " pozrela na mňa veľkými očami.
" Si dcéra Danielle Harlingovej? "
" Áno. To som. " povedala som s kľudom. Ona sa zvrtla na opätku a odišla.
" Ospravedlňte ma. " povedal Patrick a utekal za ňou.
" Čo sa jej stalo."
" Cíti sa ohrozená. " nechápavo som sa pozrela na Kelly.
" Ako, že ohrozená. "
" Si tiež teraz pôvodná dedička a obyvateľka Fayetteville. A ona nie je. A ty si iná a hlavne o stokrát krajšia.
" Aha. "