Stratená v novej dobe

Zlá Voľba

Ležím na posteli a hovorím si čo robím zle. Pozerám do mobilu. Rozmýšľam.. Chúďa hlava, ona si nikdy neoddychne. Listujem Facebook, Instagram a pozerám kto je online. Komu môžem napísať. Toľko možností, toľko chalanov. Ale nejdem nikomu písať, väčšinu nepoznám a nebudem sa zoznamovať cez messenger. Je to úbohé. Alebo by som napísala? Véd však teraz je taka doba. Napíšem mu ahoj, on mi odpiše. Popíšeme si pár hodín a už z nás budú kamaráti, ktorí si myslia ze majú niečo spoločné. Dohodneme sa na stretnutí, po takom týždni si pošleme srdiečka, pusinky... Fotky len pre naše oči.. Aa dáme sa dokopy ved online vzťahy sú teraz moderné. Ešte sme sa ani nevideli ale napísal mi, že ma ľúbi. Bože aký je zlatý, na tej fotke vyzerá vážne božsky. Och a práve napísal, že sa zajtra po škole stretneme. Teším sa na neho.
(srdce: zbláznila si sa? Co je toto za dobu? Hádam mi nechceš povedať, že ma ideš využívať na nejaký úlet cez sociálne siete, ani ho nepoznáš, neľúbiš ho. Nesnaž sa ma oklamať. Ja ťa už poznám a uvidíš, že sa popališ. Ale vieš čo? Kľudne ma môžeš klamať koľko chceš, ale ak to budeš myslieť niekedy skutočne vážne, je väčšia pravdepodobnosť ze už nebudem tak biť ako si ty želáš.)
Na ďalší deň po škole=>
Ja : ahoj, kde si.. Čakám ťa tu :)
On: Už som tam o chvíľu miláčik, daj mi 3 minúty.. Ľúbim ťa
Ja: Už sa neviem dočkať, aj ja teba :*

Pozerám Instagram kým príde, potia sa mi dlane a už v bruchu cítim nepokoj, nervozitu, ktorá má zožiera. Neviem či predsa len nerobím hlúposť, veď ho poznám.. Počkať stiahla som si na to aplikáciu. Presne jeden týždeň, 5 dní, 23 hodín, 15 minút aaa 54 sekúnd. Toto je riadne dobré, aspoň si to nemusím pamätať.
Stojím pred kaviarňou ako sme sa dohodli. Už mešká. Teraz to neviem presne lebo som si to neodpočítavala, ale zhruba 15 minút. Dám mobil do vrecka, veď každú chvíľu tu bude. Po ulici idú 3 muži. Jeden môže mať okolo 43, druhý okolo 25 a tretí tak 30. Však vravel, že je rovnako vekovo ako ja. A ja mám 18. Zastaví sa pri mne chlap, ten čo vyzeral na 30. Vyzerá... Vyzerá úplne inak ako na fotke. Ma zarastenu bradu, monokel pod okom, kruhy pod očami a vyzerá vážne strašidelné. Po mojom prezretí ho od hlavy až po päty sa mi predstavil a nemohla som uveriť tomu, že som naletela chlapovi cez internet. Nedala som na sebe nič poznať, išli sme si sadnúť do kaviarne. Dali sme si kávu. Doniesli nám ju. A nastalo ticho. Už to nebol messenger kde sme si mohli napísať svoje city, už to nebol ten chalan, ktorý bol na tej fotke. Toto bol niekto úplne iný. Z môjho premýšľania ma vytrhlo moje meno ktoré vyslovil. Bolo to nechutné. Už sa mi nezdal ani trochu taky super akym bol na nete. Vyhovorila som sa, že potrebujem ísť domov. Opýtal sa ma ci mu napíšem keď budem doma, prikývla som a išla čo najrýchlejšie domov. Doma som sa pripojila na WiFi, našla si jeho Facebook a klika na tlačítko bloknúť.
(srdce: môžem niečo povedať? Ci už mi konečne veríš? Naletieť uchylovi cez internet.. Vážne si šikovná. Stálo ti to za to ma využiť kvôli takému človeku? Zapamätaj si.. Aj ja bijem len po nejaký určitý čas.. Neznič ma nesprávnymi rozhodnutiami.)