5. časť- POMOC

2.3K 133 2
                                    

-Kileyn pohľad-

„Dobré ráno, chceš jesť?“ vošla som do jeho izby, pretože už je dávno 11 hodín a on stále na mňa nekričal. Prišlo mi to čudné, tak som ho išla skontrolovať. On spal. Zakryla som si ústa rukou a pomaly som vychádzala von z izby, keď sa začal prebúdzať.

„Uhm, dobré ráno,“ zamumlal do vankúša a perinu si potiahol ešte viac k sebe. Rýchlo som sa vyparila z izby a išla som urobiť raňajky. Dnes mám dobrú náladu, tak hádam mi ju s jeho nepríjemnými rečami zas nepokazí.

„Kiley!“ zakričal na mňa po piatich minútach. Odložila som nôž a utrela som si ruky a šla som za ním.

„Čo?“

„Som hladný, pomôž mi postaviť sa,“ vystrel pred seba ruky, ako malé decko, a ja som ho postavila. Barle som mu podala a šiel za mnou. Posadil sa na tú istú stoličku čo aj včera a položila som pred neho tanier s nutellovou vianočkou.

„Zasa obyčajné raňajky,“ neodpustil si svoju uštipačnú poznámku, ale aj tak to zjedol. Zrazu mi zazvonil mobil a ja som utekala do izby pre neho. Zdvihla som, ani neviem komu.

„Čau Kiley, včera som ti sľúbil, že ti zavolám, ale nestihol som. Nechceš ísť von?“ ozval sa Josh.

„Ahoj, fajn, o koľkej?“

„O 14tej hodine pre teba prídem, čau,“ zrušil a ja som sa pousmiala. Konečne pôjdem na čistý vzduch.

Hodiny ubiehali a blížilo sa to k tej 14tej. Obliekla som sa do čistého a prečesala som si vlasy a zišla som dolu, do obývačky, čakať na Josha.

„Ty niekam ideš?“ zaskočil ma Zaynov prekvapený hlas.

„Á-áno, idem, okolo 20tej večer už budem doma,“ odpovedala som a zrazu niekto zazvonil. Hneď som vyskočila z pohovky a utekala som otvoriť.

„Josh, ahoj,“ objala som ho. Objatie mi opätoval. „Zayn, čau.“

„Ak-aký Zayn?“ spýtal sa ma Josh, keď sme kráčali do neznáma. Neviem kam ideme.

„Ja ani neviem čo sa stalo, zrazu mi niekto priniesol Zayna domov, že sa budem o neho pár mesiacov starať, vraj že som mu ublížila a toto je môj trest,“ šepkala som.

„Ako ublížila?“ tváril sa dosť prekvapene.

„Ja neviem, povedal mi, že asi pred týždňom bol v bare kde som bola ja a vraj som ho postrelila. Neviem čo je na tom pravdy, keďže zbraní sa bojím!“

„Hajzel,“ zamrmlal si niečo pod nosom. Nerozumela som mu poriadne.

„Čo?“

„Ale nič, je to divné,“ pokrútil hlavou a ja som prikývla. Išli sme do cukrárne, kde sme strávili asi dve hodiny a potom sme sa prechádzali v parku. Rozprávali sme sa o rôznych zaujímavých a menej zaujímavých veciach a našťastie, vôbec odvtedy nepadla téma Zayn. Bola som aj rada, keďže Josh je moc zvedavý človek a ja neviem, čo si mám o Zaynovi myslieť. Je krásny, ale je to debil.

Pomaly sa začínalo stmievať a mne ostávala zima.

„Už pôjdem domov, začínajú mi mrznúť nohy aj ruky,“ zasmiala som sa a on ma odprevadil.

„Tak, maj sa pekne, pevné nervy s tým.. tým, no, maj sa,“ otočil sa na päte a rýchlim krokom šiel domov. Zakývala som mu a vošla som dnu.

„Už som tu,“ zakričala som do prázdnej chodby. „Zayn?“ hľadala som ho po miestnostiach, kde by mohol byť, ale nenašla som ho. „Zayn?“

Pozrela som sa do kuchyne, do obývačky a potom aj do jeho izby, ale nikde nebol! Začínala som sa trochu o neho báť. Uvidela som zažaté svetlo v kúpeľni. Trochu som sa zľakla, tak som do rúk vzala prvú vec, čo som našla. Dáždnik, keďže bol položený na poličke. So špicom dáždnika som sa dotkla dverí a otvorila som ich. „Zayn!“ zakričala som do kúpeľne, keď som ho uvidela ležať na zemi. Dáždnik som odhodila na zem a sklonila som sa k nemu.

Ruku som položila na jeho tvár a pozerala som mu do očí, ktoré boli zatvorené. Druhou rukou som stisla jeho ruku a pohľadom som skúmala jeho telo, či sa nadvihuje, či vôbec dýcha. Telo sa našťastie dvíhalo, takže to bolo len dobré.

„Povedz niečo!“ potľapkala som mu po tvári, aby ma vnímal.

„K-Kiley?“ pomaly otváral oči a stretli sa s tými mojimi. Jeho pery boli dopraskané.

„Čo sa stalo?“ ruku som dala pod jeho hlavu, aby ju nemal na studenej dlážke. Ruku som mu stále pevne držala a on ju tiež jemne stisol. „Čo sa stalo?“ zopakovala som, keď mi po minúte neodpovedal.

„Ja..“ začal, ale hneď aj stíchol.

„Ty?“

„Nebola si dom-a. Chcel som sa os-prchovať a n-nemal mi kto pomôcť. Ch-chcel som si dokázať,  že n-nie som bezbranný č-človek, tak som si šiel d-dať dolu tepláky, ale nejako som ne-neudržal rovnováhu a pad-dol som dole a silno som sa udrel o vaň-u,“ stále zatváral oči a zakláňal hlavu.

„Ty si číslo, mal si počkať, povedala som, že o 20tej už budem doma,“ šepkala som a palcom som mu hladila líce.

Chvíľu sme tam ešte boli a potom som mu pomohla postaviť sa. Bol oslabený a ledva sa prichytával bariel. Pridržiavala som ho a pomohla som mu dostať sa do izby, kde si ľahol na posteľ a znova zavrel oči.

„Moc ťa bolí hlava?“ spýtala som sa.

„N-nie.“

„Fajn, keby sa dačo dialo, zakrič, budem v obývačke,“ pomaly som sa vytrácala z jeho izby, keď jeho slová ma zastavili a neskutočne ma prekvapili, myslené v dobrom.

„Ďakujem za pomoc.“

„N-nie je začo,“ zatvorila som dvere a sadla som si v obývačke do kresla. Rozmýšľala som nad tými slovami. Počuť to od drzého človeka je z nezaplateniu. Slovo ďakujem. Nečakala som, že by mi niekedy poďakoval za pomoc, keďže na mňa len kričí a rozkazuje mi. Usmievala som sa do blba. Vôbec mi nevadilo, že všade je tma, nič nevidím, všade je ticho. Po pol hodine som zaliezla do postele a vydala som sa do ríše snov.

Zobudila som sa okolo 10tej hodiny. Znova žiaden krik a ani buchot. Išla som skontrolovať Zayna, ktorý sedel na posteli a pozeral do mobilu.

„Dobré ráno.“

„Aj tebe,“ odpovedal a mobil odložil a nadvihol ruky. Pomohla som mu a podala som mu barle.

„Kiley?“ pozrel sa na mňa. „prepáč mi, to moje hnusné správanie,“ povedal a jeho pery sa letmo dotkli tých mojich.

***

Hojky! Tak máte tu hneď ďalšiu časť. 2 alebo 3 časti po sebe! hmm. :) Sú hneď  po sebe preto, lebo o chvíľu sa končia prázdniny a keďže sa začína škola, začínajú tým pádom aj povinnosti a moc nebudem mať čas na príbech, ale písať ho naďalej budem! (Ak budete chcieť, ak vás baví) Koniec oznamu a teraz o časti.

Čo hovoríte na ten koniec? :3 Hmm? Drzí Zayn a zrazu je takýto milý, že sa Kiley ospravedlnil? O.o :)

Ak chcete aj ďalšiu časť tak skoro, ako bola tá predtým aj táto, tak dajte VOTES a KOMENT, aby som vedela, či sa vám to páči, prosííím, jeden komentík vás nezabije :3 ..Nica xx 

Lie (Zayn Malik)Where stories live. Discover now