Prudko som sa vzpriamila. Moja drahá polovička vedľa mňa ešte spala, no žabomyšie vojny našich detí bolo počuť po celom dome.
"Mááámí" počula som ako na mňa kričí najmladšia z troch detí, len sedemročná Anabella.
"Psst! Čo si hlúpa?! Mama sa musí vyspať, pôjde do práce!" zahriakol ju len o tri roky starší brat Dávid. Extrémne "tichú" hádku na chodbe završovala naša najstaršia dcéra, pätnásť ročná Izabella "Obaja ste hlúpi! Mama nás teraz príde zabiť!". S úsmevom som vyšla spoza rohu a pohľadom som spočinula na svojich troch deťoch. Izabella sa snažila zachrániť situáciu, ale moc jej to nešlo. Problémy vždy dokázala vyrobiť ale nikdy napraviť. "Dobré ráno. Môžete mi niekto povedať, prečo sa o pol ôsmej ráno všetci traja škriepite na chodbe? " opýtala som sa.
"To by zaujímalo aj mňa. Začali tu kričať na celé poschodie, tak som sa prišla pozrieť. A zvyšok už poznáš. " Oznámila mi priebeh deja Izabella. "No to je skvelé, že ste už skončili, choďte do svojich izieb, dobre? A vyjdite až keď s ockom odídeme do práce. " zavelila som. Nerada medzi nimi robím rozhodcu či dokonca generála, ale niekedy to proste nejde inak. Vychovávať tri deti nie je sranda. Opatrne som sa vrátila do postele, no to už bol Maťo zobudený. "Zvládla si to skvelo miláčik" pochválil ma s úsmevom a privinul si ma k sebe. Dotkla som sa rukou jeho hrude. Bola mäkká a teplá a chránila ma pred zimou. Objal ma okolo pliec a začal bozkávať na krku. Bolo to strašne vzrušujúce...
Dúfam, že sa Vám úvod páčil, aby bola ďalšia tu musí byť aspoň 1 comment a 3 vote :-)
