Básničky

Chlad

Chlad

Nikto to nemá rád,
v duši ten mrazivý chlad.
Príde tak náhle, nepovie ti nič,
už nepraská nad srdcom, ten lásky bič

Krásne more priateľstva, zastreli ľady,
prestalo už teplo, nastali chlady.
Už žiadné slnko, iba mraky chladné,
svieti len mesiac, zvery sú hladné.

To more priateľstva, ľadom je pokryté, a zrkadlo dôvery, na kusy rozbité.
Slnko už nesvieti, skryté je za mrakmi,
kráľovstvo lásky, bojuje s ľadovými drakmi.

Prišlo to tak náhle, zo severu, z juhu,
láska sa chce dostať z ľadového kruhu.
Ale to sa nedarí, láska je zlomená,
po tuhom boji, padá na kolená.

Ihneď je spútaná, okovami z ľadu,
smútkom je vedená, do kráľovstva chladu.
Kráča láska pomaly, so sklonenou hlavou,
s myšlienkami čiernymi, kráča chodbou tmavou

Nič ju už nezachráni, iba meč milosti,
kde by sa ale vzal, v tejto dobe zlosti?
Láska môže snívať, o meči milosti,
svetu vládne nenávisť namiesto ľútosti.

Zjavil sa predsa, ten slávny meč milosti,
vyslovené bolo prepáč, to slovíčko ľutosti.
Láska znovu vládne a nenávisť je preč,
o vojne a chlade, už nie je žiadna reč.