Sťažovanie Babičky a Kači

Útek z väzenia

Kača:

S Babičkou sme sa stretli o ôsmej večer pri pozeraní 1000 a jednej noci. Okrem nás tu bola aj Anča (jedna kamarátka) a jej sliepka, lebo každá pomoc sa zíde. Preberali sme náš plán Ako dostať uchýla z väzenia.

O deviatej sme sa konečne dohodli, čo bude kto robiť a prichystali si pomôcky.

,,A čo bude robiť Filoménka?" spýtala sa Babičky Anča, lebo svoju sliepku Filoménku mala moc rada.

,,No tú budeš ty nosiť na rukách, aby nám nezavadzala," odpovedala jej.

Tak sme si dali na hlavy naše pohrebné pančuchy (teda čierne), obliekli sme sa do nejakého oblečenia, ktoré sme si ,,požičali"od Lesany a vybrali sme sa smerom na políciu, lebo policajti jeho prípad stále preverujú, keďže ja tvrdím, že chcel znásilniť Lesanu, no ona že nechcel. Ale tak to isté čo ja vraví aj Babička aj Anča.

Vyšli sme z domu a došli na policajnú stanicu. Tam sme nenápadne otvorili dvere a prešli dovnútra. Anča, Babička aj ja sme ozbrojené slznými plynmi, ktoré vždy nosíme v kabelkách išli po chodbe a každého policajta sme oslepovali.

Hučali sirény a my sme si museli pohnúť.

,,Rýchlo! Bežte zohnať kľúče, ja ostatných zdržím!" zakričala Babička.

,,Čo chceš robiť?"

,,To nechajte na mňa," odpovedala a my sme teda išli ďalej.

Kľúče mal jeden policajt, ktorého sme plynom zase oslepili a vzali si od neho kľúče. Otvorili sme celu, kde bol ten úchyl.

,,Poď, si voľný!" povedala som mu.

,,Nie, ja nikam nesmiem ísť!" povedal a zostal vo svojej cele. A čo tá pekne vŕzgajúca bránička? To nesmiem dopustiť!

,,Poď s nami!" povedala tentoraz Anča.

,,Nie!"

Potom mi niečo napadlo. (Aj keď nechápem, prečo nechce na slobodu.) Čo ak sa bojí, že si ho nájde Lesana a zabije ho? A preto chcela aby sme ho z toho väzenia dostali? To nesmiem dopustiť! Ale čo tá bránička? Dobre, zakážem Lesane ho zabiť. To je dobré riešenie.

,,Poď s nami, lebo inak z tej motorky, ktorú máš zaparkovanú pred Lesaniným panelákom spopolním a upletiem z neho háčkovanú dečku!" povedala som mu. Viem, ako majú muži radi svoje autá a motorky. Neviem, odkiaľ sa to vo mne vzalo, že som ho vydierala, no to nevadí. Zabralo to.

,,Tak dobre, len mi nechajte moju motorku!" prosil a vyšiel z cely a šiel čo najrýchlejšie za nami. Rýchlo sme bežali k východu, kde by mala byť aj Babička.

Našli sme ju tam, ako zdržiavala policajtov. Slzný plyn bol skoro všade a aj mne z toho začali slziť oči. Babička míňala už tretí, čo bol jej posledný. Našťastie ale bola väčšina polície oslepená a váľala sa po zemi. Nám sa tiež minul a nakoniec aj Babičke. Zostal už len jeden policajt, ktorý si z poza opasku vybral zbraň a mieril na nás. To bol náš koniec. Takto zomrieme.

Zrazu sa ale stalo niečo, čo nik nečakal. Filoménka, ktorú Anča pustila na zem keď si vyberala sprej aby zistila, či je prázdny, prišla k človeku, čo na nás mieril a ďobla ho zobákom do píšťaly. On pustil zbraň a s bolesťou zvalil sa na zem. Filoménka na neho stále útočila a on sa snažil brániť. Potom sa ale Babičke roztrhlo obtiahnuté tričko, lebo ona je tá tučnejšia a tenké tričko od Lesany jej bolo samozrejme malé a policajt uvidel, čo nechcel. Rýchlo si zakryl oči a Babička zase svoj odhalený trup a rýchlo sme bežali odtiaľ preč s Filoménkou, ktorou sa Babička zakrývala.

Dobehli sme až ku mne domov, kde sme si vydýchli.

Ako by povedala dnešná mládež: Mision complete!

Šťastný Nový rok moji zlatí! Viem, že kapitola o pol noci pred Novým Rokom nie je najlepší nápad, no ja som si nemohla pomôcť a musela som to zverejniť čo najskôr, aj keď to bolo napísané už pred dvomi dňami, no ja som si predsavzala, že až na Silvestra, tak som sa nemohla dočkať.