"Konečne ideme domov!" zakričala som nahlas keď sme po dvojhodnovom koncerte, opäť sedeli v aute.
"Bolo to super, bolo to úžasné! Justin, on, on sa so mnou rozprával. Naživo je ešte krajší ako na fotkách, alebo vidách."
"Bože Emily! Je to len chalan. Keby za tebou došiel náš sused a dal ti nejaký venček z kvetov, vysmeješ ho aký je trápny."
"Brady nieje pekný, nemá tehličky a nevie spievať."
"Ale je milý."
"Čo z toho keď ma neprižahuje fyzicky." zasmiala sa. Niekedy som nechápala ako my dve môžme byť sestry. Emily bola niekedy hrozne povrchná. "Úprimne Lin, ty by si chodila s niekym kto sa ti nepáči?" Po tejto otázke som sa musela zamyslieť. Spomenula som si na Frederica. Je to môj spolužiak. Má okuliare cez polku tváre, je vysoký a moc chudý. Vlasy ma vždy hrozne ulízané a mastné. Emily mala asi pravdu. Ani ja by som nechodila s nikým kto sa mi nepáči. Síce odomňa bola mladšia o tri roky, no niekedy rozprávala múdrejšie ako ja. Bolo to divné. Nevedela som či je ona taká múdra, alebo ja taká hlúpa.
"Máš pravdu. Ani ja by som nechodila s niekym kto sa mi nepáči."
"A čo Justin? Ten sa ti páči, však?" Podozrivo sa na mňa usmievala.
"Nemám ho rada. A navyše vôbec nechápem prečo sa ma to pýtaš. Má dobrý hlas a to je všetko, nikdy v živote by som s ním nechodila."
"Tebe sa nepáči?"
"Nieje škaredý, ale charakter robí veľa."
"Veď je milý." zasmiala sa Emily a spolu s ňou aj ja. Konečne sme dorazili pred náš dom. Zaparkovala som a obe sme vystúpili. Emily držala v rukách svoje topánky na opätku a ledva dokrývala k dverám. Hrozne ju museli bolieť nohy a vlastne sa jej ani nečudujem. V tých topánkach bola celý koncert. Môj záchvat smiechu sa opäť spustil. Nevedela som prestať. Chodila akoby bola tučniak.
"Ale vyzerala si staršie, viac ako ja." výsmešne som povedala.
"Hahaha, veľmi vtipné."
Odomkla som dvere od domu. Emily sa hneď zasnene zvalila na sedačku v našej obývačke. Nestihla som sa ani vyzuť a už spala. Bola taká roztomilá. Myslím že tento deň si bude pamätať až do smrti.
"No ahojte." Po schodoch zišiel otec.
"Ahoj." zašuškala som aby som nezobudila Em.
"Kde je Emily?"
"Zaspala hneď ako sme prišli domov." začala som sa smiať. Z obývačky som sa presunula do našej obrovskej luxusnej kuchyne. Otvorila som chladničku a vytiahla z nej pomarančový džús. Zo skrinky som vytiahla sklenený pohár a naliala si. Oprela som sa o kuchynskú linku a sledovala otca ako si sadá na barovú stoličku.
"Tak, ako bolo?" Pomedzi smiech sa ma spýtal. Vedel že Justina neznášam. Asi som to mala brať ako výsmech.
"Všade naokolo mňa boli pišťajúce fanynky a Emily. Bolo dosť ťažké počuť jeho spev. Asi by som mala zájsť k doktorovi." obaja sme sa začali smiať. S otcom som mala veľmi dobrý vzťah. Vlastne nás vychoval on. Mama od nás odišla po pôrode Emily.
"A čo Justin Bieber? Nezmenila si na neho názor?"
"Ani nie, mala som aj tú česť sa s ním rozprávať. Vlastne som bola aj na pódiu."
"Asi nechápem."
"Začal spievať nejakú pesníčku, došiel ku mne nejaký pán, chytil ma za ruku a odviedol ma na pódium. Posadili ma na veľké kreslo a Justin tú pesničku spieval pre mňa. Hladil ma po líci a daroval mi kvetinový venček. Presvedčila som ho aby išiel za Emily a dal ho jej. Bol zaskočený keď som neodpadávala z eho úsmevu." Otec vybuchol do hrdelného smiechu a ja spolu s ním. "Ale myslím že detaili okolo toho ti porozpráva Emily zajtra ráno. Idem si lahnúť, som horzne unavená. Dobrú ocko, ľúbim ťa." dala som mu bozk na líce a odložila som pohár.
"Dobrú noc, srdiečko."
Vyšla som po dlhých schodoch až do svojej obrovskej, svetlomodrej izby. Nohy ma hrozne boleli. Nevládala som sa ísť ani osprchovať. Vyzliekla som si oblečenie ktoré som mala na sebe a navliekla som na seba pyžamové kraťase a tielko. Hodila som sa na svoju veľkú postel s baldachýnom. Zaspala som tak ako Emily.
*
"We are the people that rule the world. A force running in every boy and girl. All rejoicing in the world. Take me now, we can try." Prebudila ma pesnička od skupiny Empire of the sun, ktorú som mala na zvonení. Určite mi volala Mary. Moja najlepšia kamarátka.
"Ahoj Lin, zachvílu som u teba."
"Práve si ma zobudila, to chceš aby som teraz vstala?"
"Áno! A pohni, som fakt blízko." Rozčúlene to položila. Ja som mala byť tá rozčúlená a nie ona! Neochotne som sa postavila z postele a so strapatými vlasmi som zišla dole schodmi. Emily ešte stále spala. Závidím jej. AKo každé ráno som prišla do kuchyne a naliala som si pomarančový, dobre vychladený džús. Presne ten, ktorý som mala včera v noci.
"CŔŔŔN!" Po dome sa začal rozliehať nepríjemný zvuk pevnej linky.
"Nech to ztíchne!" kričala Emily zo sedačky.
"Em zdvihni to, si bližšie!"
"Bože!" Opatrne som si sadla na barovú stoličku a ešte vo svojom mikrospánku som začala popíjať džús.
"Aaaaa!" z obývačky sa ozval hlasitý výkrik. Odhodila som pohár a utekala za Emily. Musela som sa uistiť či sa jej niečo nestalo.
"Si v poriadku?" Dobehla som najrýchlejšia ako sa to dalo.
"Máš telefonát Lin." Bála som sa. V Emilyních očiach boli slzy. Otec nebol doma a ja som sa bála že mi niekto oznámi správu že je otec v nemocnici, alebo že utrpel hroznú haváriu.
"Prosím?" prelakane som sa spýtala.
"Lindsey?"
"Kto je tam?"
"Tu je Justin, Justin Bieber!"
"Čo?"
Ták a je tu ďaľšia časť. Priznávam, je trochu dlhšia, ale hrozne som sa rozpísala. Dúfam že sa vám príbeh páči a tešíte sa na ďaľšie časti rovnako ako ja.
