To mrazivé ticho prehluší iba tikot hodín.
Stojím tu sam a čakám kým sa neprebudím.
Voda po rukách steká mi
a boj s tieňmi je prehraný.
Nosím tú tvár, no už viac nepoznám ju.
Svet má pravidlá hry a ja porazený hrám ju.
Skúmam sa v odraze, viem ešte vôbec kto som?
Som ten, čo sa schováva za vtipmi a výrazným nosom.
Tajomstvá ukryté v každej mojej vráske.
Všetky tie úsmevy i sklamania v láske.
Pozerám na iskru v očiach, som vášeň a ešte horím
Slzy padajú na podlahu
oni nezlomia ma, to nedovolím
Vždy odkrývam svoju tvár pred spaním, a sám.
To zlé zmyjem, a líham spať ako uhasená láva.
YOU ARE READING
𝐏𝐋𝐀𝐓𝐎𝐍𝐈𝐂𝐌𝐈𝐍𝐃
PoesíaThis book will simply reflect my thougts,feelings my mood swings and emotions.
