Unwanted Love

Prvá časť

Volám sa Naomi Bend a som 24-ročná baba ,ktorá nedávno ukončila vysokú školu. 

Ako každé ráno sa zobudím na hlasitý zvuk budíka. Rýchlo vstanem a presuniem sa do kúpelne ,kde vykonám rannú hygienu. Prejdem ku šatníku a vyberiem obyčajné džíny a tmavo-fialové tričko.Keď som bola prichystaná prišla som ku dverám ,kde som na seba dala koženú bundu a obula si topánky.Vyšla som z môjho bytu a kráčala ku zastávke.

O 1 hodinu neskôr.

Práve stojím u sporáku a dochucujem polievku ,keď vtom začujem spoza dverí hlasy. 

"Ja to nebu..." dotičný nestihol dopovedať ,pretože ho niekto prerušil.

"Nechcem počuť žiadne namietky. Hovoril som ti to ,mohol si si vybrať sám ,lenže ty si neschopný ,tak tu budeš  ,či sa ti to bude páčiť alebo nie!" povedal.

"Ale.."

"Žiadne ale!" potom sa otvorili dvere a v nich som videla dvoch mužov.Jedné ho som spoznala ,bol to môj šéf. Bol to postarší muž okolo 50-ky. Keby ste ho stretli na ulici pomysleli by ste si ,že vás chce zabiť ,ale to nie je pravda. Je to dobrý chlap ,i keď niekedy výbušný ,ale mám ho rada.

Vedľa neho stál muž , teda skôr chalan ,ktorý mohol byť v mojom veku.Bol vysoký ,hnedé kučeravé vlasy ,ktoré boli zviazané šatkou ,oblečené mal čierné skinny džíny a čierné tričko na ktorom mal prehodenú čierno-bielu vzoruvú košelu. A nemohlasom si nevšimnúť podobu medzi nimi. Mali rovnaké črty tváre a..

Z môjho premýšlania ma vyrušil hlas. "Naomi poď sem."povedal.

"Prosím ,čo potrebujete?"opýtala som sa.

"Toto je Harry ,je tu ako nová výpomoc ,tak mu to tu poukazuj a potom mu daj niečo robiť. Ja teraz nemám čas ,musím niečo vyriešiť." oznámil mi " Oh a Harry ty ju budeš počúvať!" ešte sa na mňa usmial a zmizol za dverami.

Chvílu som tam stála ,kým si niekto neodkašlal vedľa mňa. Hneď som sa spamätala a otočila sa na Harryho. 

"Ahoj ja som Naomi." podala som mu ruku.

"Hello beybe," stisol mi ruku a žmurkol na mňa"ja som Harry ,ale to už vieš." zaškeril sa a stiahol ruku.

Po 15-tich minutách ,keď som mu ukazála celú kuchyňu ,povedala som mu: 

"Keďže neviem ,čo dokážeš" otočila som sa "tak možeš umyť riad ,a potom sa uvidí." pousmejem sa na neho.

On sa zničoho nič začne smiať. Ja len povytiahnem obočie. Keď zazrie ,že na neho pozerám ,prestane sa smiať. Ale usmev mu z tváre nezmizne.

"Ty si vážne myslíš ,že budem umývať riad ,beybe?" pozdvihne obočie a stalé sa priblblo usmieva.

"Ja si to nemyslím ,ja to viem. Keďže ma máš počúvať tak to spravíš.A nevolaj ma "beybe"!" poviem a žmurknem na neho. 

Takže toto je moja prvá story. Dúfam ,že sa vám páčil prvý diel. Ak áno ,budem rada keď zanecháte vote poprípade koment. 

Thanks for reading.

~Christen~