Blooming Rose

6

O dva dni (pondelok)

Ráno som sa zobudila na najhorší zvuk na svete všetci ho isto poznáte. Malá vecička, ale kto by povedal, že bude tak nenávidená. Áno hovorím o budíku.

S jedným okom privretým som ho vypla. Ponaťahovala som sa a vyšla z postele. Pobrala som sa do kúpeľne. Keby že každé ráno to ide takto dobre. Jednoducho sa mi už nechcelo ležať... a má po mňa prísť Jimin... Máme ísť spolu do školy.

Bola som už nachystaná a čakala len na Jimina. Dúfam, že príde čo najskôr... Nie žeby som ho chcela čo najskôr vidieť, ale... už chcem ísť z domu...

Začal zvoniť zvonček. Zabuchla som dvere a rýchlejším krokom išla dole. ,,Ahoj Jimin," s úsmevom som ho pozdravila. ,,Ahoj," odzdravil. Vyrazili sme spolu do školy. Po ceste sme sa bavili o všeličom. Nato, že ho poznám ledva 2 dni, rozumiem si s ním veľmi dobre.

Keď sme boli pred školou náš rozhovor sa skončil. Ale úplne skončil. Nepovedali sme nič, ani keď sme išli dlhou chodbou školy nepovedali sme nič. Prečo?

Prišli sme ku skrinkám na dolnom poschodí. Jimin sa otočil na mňa a povedal: ,,Tak ja si vyberiem veci a dojdem ku tvojej skrinke ok?" ,,Dobre tak zatiaľ." Keďže je tu nový tak má skrinku dole na dolnom poschodí, lebo pri nás už nebolo voľné miesto. Ja mám skrinku na druhom poschodí.

Vyšla som schody a chcela ísť pred moju skrinku. Ale pred mojou skrinkou niekto bol. Nehovorte mi, že je to on! Teraz sa s ním stretnúť nechcem. Opieral sa o moju skrinku, akoby mu patril celý svet.

Keď som došla ku nej mal zatvorené oči. Tak som ju jednoducho otvorila. Od prekvapenia takmer spadol na zem. Vražebným pohľadom sa na mňa pozrel. Ja som si zatiaľ vyberala veci. ,,Včera som ťa nevidel," povedal a oprel sa o skrinku vedľa mňa. ,,Tak to si bol asi slepí," posmešne som povedala. ,,Ale... slečinka sa za ten deň akosi rozhovorila," uchechtol sa. ,,Ani nevieš, aká som rada, že som to s tebou skončila, keď si spomeniem na tú kaviareň je mi až do plaču." ,,A čo také sa tam stalo," spýtal sa, aj keď odpoveď už dávno vedel.

,,Ja ti to teda poviem... Nejavil si o mňa záujem, sedel si oproti mne a písal si si s kamarátmi alebo čo ja viem s kým, dokonca si chcel, aby som to zaplatila, vtedy som úplne vybuchla a začala ti nadávať, aký si debil, ktorý len využíva dievčatá, najprv ich okúzli tou tvojou baliacou technikou, potom sú úplne do teba zbláznené. Ale mňa si do toho dal nasilu a nechápem, ako som túto úbohú hru mohla s tebou hrať. Už na to jednoducho nebavilo sa stále pretvarovať, že sme..." prerušil ma. ,, Ticho! Nepýtal som sa ťa či chceš alebo nie, ty jednoducho nemáš na výber alebo mám spraviť to, čo som ti sľúbil?

Keď som si spomenula na to, čo mi vtedy povedal prešla mnou mrazivá vlna strachu. Vrátili sa mi spomienky na moje najhoršie časi v mojom živote, ktoré už nikdy nechcem zažiť.