Beautiful Place

Kapitola tretia

Mohlo už byť tak okolo piatej večer a ja som sa začala vyslovene nudiť, keďže ma pán dokonalý nevedel nikam zobrať. Nič iné sa veľmi od neho očakávať nedalo. Ubehla asi tak ďalšia hodina, čo som len ležala na posteli a rozmýšľala o našej hádke a o veciach naokolo.
Bola som na mamku stále nahnevaná, no on mi povedal, že by bolo najlepšie odpustiť a nechať minulosť minulosťou. Na pár chvíl mi srdce zápasilo s mozgom. Nevedela som si vybrať, čo je správne a čo ľahké. Už mi to nedalo, a tak som si zobrala mobil a vytočila číslo a čakala na odozvu z druhej strany.

,,Regina, si to ty?" povedala a ja som ani len nevedela, čo jej mám povedať.
,,Ak si to ty, tak je mi naozaj ľúto, čo som spravila. No vieš, že potrebujeme viac peňazí, inak prídeme o strechu nad hlavou," dohovorila, no ja som nemohla zo seba vydať ani len hlások.

,,Mami, ja..., ja sa veľmi ospravedlňujem, že som odišla z domu, a že som ti nedala vedieť, kde som," už som cítila, ako sa mi po pravom líci kotúľa slza. Vedela som, že sa strápi za to, čo som spravila. Hlavné teraz je, že sme obidve v poriadku.

,,A kedy sa inak vrátiš naspäť, ak smiem vedieť?"

,,No to neviem, ostala som u jednej osoby, ktorá sa mnou pracuje v múzeu a rozmýšľala som nad vlastným bytom už dlhšiu dobu."

,,A to si mi kedy chcela povedať!!!" Bola veľmi rozčúlená, a neviem prečo. Som už právoplatne dospelá okolo šiesteho roku a mamina sa správa, akoby to bol koniec sveta.

,,Sakra mami, som už pár rokov dospelá a viem sa o seba postarať aj sama."

,,No ja ti to právom zakazujem a odsťahuješ sa, až keď sa vydáš alebo keď ti to povolím ja sama!!!" Už prekročila hranicu, na ktorej som ju držala na uzde. No dnes sa jej to veľmi podarilo.

,,Je to môj život a ja budem rozhodovať, čo je pre mňa najlepšie!!"Odpovedala som a zrušila pokračovanie ďalšieho nátlaku. Znova som si len ľahla do postele a plakala.

Nevedela som koľko času ubehlo po tom nepríjemnom telefonáte s jedinou osobou, na ktorej mi neskutočne záležalo. Ani som poriadne nevnímala okolie, až do momentu, kedy si ku mne do postele ľahol ten neznámy, ktorého meno rozhodne neviem a myslím si, že je najvyšší čas to zistiť.

,,Zase si sa dostala do nepríjemností s ňou?" Nemala som poňatia, odkiaľ to vie, no môžem si domyslieť, že nás asi musel počuť, keď sme na seba kričali.

,,Vlastne aj áno, pretože mi nepovolí hľadať si nové bývanie, aby som nemusela každé ráno dochádzať do práce." Ja ani len neviem, prečo sa mu zdôverujem so svojimi problémami.

,,To akože vážne? Si už dospelá osoba a máš právo sa rozhodovať sama a nepočúvať iné osoby."

,,A inak, chcela by som vedieť tvoje meno, pretože mi príde, že ma poznáš viac, ako ja teba."

,,Dozvieš sa ho, keď príde ten správny čas," povedal a usmial sa na mňa. Ja som mu úsmev neopätovala, pretože som mala všetkého dosť.

,,Rád by som ťa vytiahol na čerstvý vzduch. Len neviem či je teraz vhodné po tom všetkom."

,,Konečne si sa po dlhšom čase osmelil ma vytiahnuť von. Na to čakám až celú večnosť." Najlepší bol jeho výraz na tvári, ktorý hovoril úplne o všetkom.

Rýchlo som si natiahla na seba rifle a hneď som vybehla na čerstvý vzduch, aby na mňa nemusel dlho čakať. Len čo som vykročila na prvý schod sa začal vyhovárať, že mňa musel čakať. Pritom to bolo len pár minút. Chlapi sú už v dnešnej dobe takíto. Nevedia vydržať ani len minútu.

Zobral na prechádzku po meste a nemohol k tomu chýbať aj výstup na Empire State Building. Výhľad bol skutočne nádherný. Nikdy v živote som nemala príležitosť dostať na takéto miesto, no teraz tu stojím a konečne sa viem poriadne nadýchnuť

,,Myslím si, že tento výlet za to stál. Ale aj ta by som bola rada, kedy si mi povedal svoje meno," povedala som to veľmi mierne, aby sa na mňa náhodou neurazil.

,,Na čo by ti vlastne bolo?" Nemal náladu riešiť túto situáciu, no ja som bola plne rozhodnutá niečo z neho dostať.

,,Páčilo by sa ti, kebyže ťa prezývam pán neznámy?" Už som to nemohla ďalej vydržať.

,,Veľmi nie, no nechápem prečo by aj ho mala vedieť práve teraz."

,,Nepríde mi normálne, aby som nepoznala niekoho meno. Prídeš mi strašne lenivý, keď sa ti neodváži povedať len jedno slovo."