Trust me [Kim Seok Jin FF]√

18.

„A tieto?” mala som na sebe v poradí už piate šaty a Young Mi a Jong Dae sa stále nevedeli zhodnúť. Chceli mi pomôcť vybrať šaty na dnešný ples, no zároveň si neuvedomovali, že mi týmto vôbec nepomáhajú.

Teraz som mala na sebe tmavozelené šaty s výrazným výstrihom a cítila som sa v nich veľmi nepríjemne. Zatiaľ, čo Young Mi žiarili oči nad predstavou, ako asi zareaguje Jin, Jong Dae jasne vyjadril svoj nesúhlas voči jej názoru.

„Young Mi, Jong Dae má pravdu, toto je príliž.” dala som mu za pravdu a ani som sa nenazdala a Young Mi už mala v rukách ďalšie šaty.

„Tak si skús ešte tieto.” podala mi biele šaty, ktoré pôsobili oveľa jemnejším dojmom ako predhádzajúce vyzývavé šaty zelenej farby.

S nádejou som sa na ne pozrela a musela som uznať, že vyzerali pekne. Nie len pekne. Vyzerali ohromne. Dúfala som len, že ma nesklame vlastný odraz v zrkadle, keď už ich budem mať na sebe.

Šaty mi odhaľovali ramená, no nie príliž. Zdobila ich čipka, ktorá im v spojení s bielou farbou dodávala vznešený vzhľad.

Keď ma uvidela Young Mi, spokojne kývala hlavou nad svojim výberom a Jong Dae taktiež neskrýval nadšenie.

„Jae Ah, tieto šaty sú ako stvorené pre teba.” vyspevovala nadšená Young Mi a Jong Dae prikyvoval na súhlas.

„Idem ich zaplatiť. Ty sa zatiaľ prezleč.” pobral sa preč Jong Dae a ja som ostala stáť s ústami dokorán.

„Čože? Prečo by si mal plati-” nepočúval ma a proste odišiel k pokladni. Neveriacky som sa pozrela na Young Mi a tá sa len zasmiala.

„Nechaj ho nech si užije ten pocit. Peniaze na tvoje šaty nám aj tak dal Jin.” pošepká mi Young Mi a začne sa smiať.

Jin? Nemo som na ňu hľadela a snažila sa pochopiť túto situáciu, ale nestihla som jej nič povedať, lebo onedlho prišla pani, ktorá ma požiadala, aby som si vyzliekla šaty a ona ich mohla zabaliť.

Jinov pohľad

„Hae Sa, zlatko... ale samozrejme že ťa Jin vyzdvihne.” začul som hlas mojej matky, ktorý vychádzal z obývačky.

Do ich domu som vošiel bez zvonenia, takže vôbec netušila, že som s ňou v rovnakej miestnosti.

Prišiel som k nej, rýchlym pohybom som jej mobil vybral z ruky a hovor ukončil.

„JIN!! Čo to robíš? To bola An Hae Sa.” začala po mne kričať.

„Ja viem. Preto som to urobil.” vrátil som jej mobil a urobil som si pohodlie na gauči. Ruky som si založil za hlavou a zavrel som oči.

Počul som prudký nádych mojej matky a vedel som, že priam kypí.

„Na ten ples nejdem s ňou.” oznámil som jej bez toho, aby som sa na ňu pozrel a v podstate som ani nebol zvedavý na jej názor.

Dokonca aj ona sama vedela, že môj názor nezmení, takže len rezignovane rozhodila rukami a skríla na otca.

„KIM SEOKHO!! Náš syn sa zbláznil!!” stíšila hlas, keď uvidela otcovu siluetu vo dverách.

„Prečo tento krát?” otcov nezaujatý prístup k tejto situácii ju vytáčal podobne ako aj ja.

„Chce ísť sám na ples... chúďa Hae Sa” sťažovala sa, no v tom som ju prerušil a postavil som sa k nim.

„Ja som nepovedal, že idem sám. Len, že nejdem s ňou,” matka už sa nadychovala na odpoveď, ale ja som pokračoval, „pôjdem tam so svojou priateľkou.”