Budem TVOJ!

Short story

Päť rokov bez chalana...pred piatimi rokmi som stretla chalana, ktorý mi prehodil celý život hore nohami.Mala som len 17 a bola som zneužita ako sexuálna hračka...O týždeň budem mať 22 a stále som bez chalana. Priebehu tých rokov sa v mojom živote nestalo nič také prevratné. S gymnastiku som skončila a Naty sa vrátila späť do LA. Marcus si našiel priateľku a plánuje ju požiadať o ruku. A ja tento rok sa chystám spraviť prijímačky na vysokú školu. Taktiež by som chcela začať bývať sama alebo si nájsť niečo spoločne s Emily. Emily a ja sme si všetko vysvetlili...povedala mi všetko čo si s Colom prežila a ako to prekonala. Ale späť do prítomnosti. Sedím vo svojej izbe na parapete okna s notebookom na kolenách a prezerám nejaké menšie byty. Môj pohľad padol von oknom a všimla som si svetlo v dome oproti. Keď zmizol Cole tak sa jeho rodičia z toho domu odsťahovali a celých päť rokov bol prázdny až do dnes. Celkom ma aj zaujíma kto sa tam prisťahoval ale musím sa sústrediť teraz na tie byty. Potrebujem sa čím skôr odsťahovať aby som nemusela znášať Marcusa s jeho možno snúbenicou v dome. Viktória (jeho možno snúbenica) mi, nie že vadí....ale vlastne vadí mi. Je to nejaká emačka, ktorá má pestrú minulosť. Je celkom výhoda mať kamarátku, ktorá zistí hneď a všetko. Ale pre našimi je to najväčšia svätica ako kto pozná. Je pravda, že by sme nemali niekoho súdiť keď ho úplne nepoznáme, ale tá dievčina sa mi už od prvého pohľadu nezdá. Tak isto ako sa mi nezdajú tí noví susedia. Je už skoro polnoc kto sa o takomto čase sťahuje do nového domu? Možno niečo skrývajú. Možno sú to nejaký nájomný vrahovia. Možno by som už vážne mala ísť spať lebo už má napádajú hrozné veci. Odložila som teda notebook, prezliekla sa do pyžama a ľahla do postele. Po chvíľke som zaspala.

Budík...znova prerušil moje krásne sny a priviedol ma späť do reality. Začala sa moja každodenná rutina. Ranná sprcha a hygiena. Výber a oblečenie oblečenia a raňajky s rodinou kde nechýbala aj Viktória. Po raňajkách som si vzala tašku a šla pre Emily a spolu sme sa vydali do školy kde by nás vraj mali pripraviť na prijímačky na výšku. Vždy keď pozriem na Emily mám pocit, že mysľou je úplne niekde inde. Stále pozorovala jedného chalana z triedy. Už celý mesiac mi o ňom básní ale ešte stále ním neprehodila ani slovo. Po škole sme šli do blízkej kaviarne. 'Znova si si predstavovala vaše deti?' Emiline modré oči ma začali prepaľovať. 'Nie nepredstavovala.... možno' Obidve sme zrazu vybuchli do smiechu. Na niektorých veciach sa vieme smiať iba my dve, pretože sú za nimi aj iné veci. Po dvoch hodinách sme sa vybrali späť domov. S Emily som sa rozlúčila pred jej domov a šla som ďalej. Pred domom som si všimla, že nový susedia poctivo sťahujú svoje veci do domu. Keď som vošla k nám počula som, že oslava Viktoriinich narodenín sa práve začala. Boli tam aj jej rodičia tak isto ako naši a prekvapivo aj Naty. Po tom ako som sa trošku upravila v izbe som šla späť na terasu kde sa to celé konalo. Všetci sme sa tak celkom zabávali a rozprávali. Najviac otázok padlo na mňa a na Naty. Jej sa najčastejšie pýtali otázky typu 'Ako bolo v Nórsku? Prečo si sa vrátila? Ako to, že už nemáš frajera? Určite nejaké nápadníka máš, že áno?' na otázky ohľadne vzťahu odpovedala jednoslovne alebo vôbec. Ten ich rozchod ju trošku vzal. Bohužiaľ aj mňa sa pýtali na chalanov a vzťahy. No moja odpoveď bola stále rovnaká 'Momentálne si nikoho nehľadám a nemám to v pláne ani v blízkej budúcnosti'. Chvíľu otázok prerušil Marcus s tým, že si pomocou pohára a lyžičky vyžiadal pozornosť. ' Dovoľte mi aby som Vike zablahoželal tak trošku inak ako je zvykom' ja a Naty sme hneď vedeli čo chce spraviť a tak tajne sme dúfali, že Viktória povie 'nie'. ' Tak Viki' otočil sa k nej ' Hneď ako som ťa prvýkrát uvidel vedel som, že ťa musím spoznať... zapáčila si sa mi..možno som sa dokonca už vtedy do teba zamiloval...si to najlepšie a najkrajšie čo má v živote stretlo bez teba si už svoju život neviem predstaviť a preto mi by som bol veľmi rád keby sme ho mohli celý stráviť spolu' v tom okamihu si kľakol a vybral z vrecka krabičku s prsteňom, ktorú otvoril a Viktórii už teraz začali stekať po lícach prvé slzy .' Vezmeš si ma?' všetci prestali normálne až dýchať ako boli zvedaví čo odpovie. 'Ano' takto znela jej odpoveď. Marcus jej nasadil prsteň a padol prvý bozk s jeho už snúbenicou. Každý bol šťastím bez seba. Mamina a babka plakali a chlapi im šli hneď gratulovať. Potom sa pridali aj ostatný a my s Naty sme ďalej sedeli na svojich miestach. Ani jedna z nás nebola nadšená a ani rada, že sa tí dvaja vezmú. Marcus má aj na lepšiu ako je ona lenže ona mu až moc pomotala hlavu. Keď nás uvidela mamina začala naznačila nám, že im máme ísť zablahoželať aj my. Nútené sme sa zdvihli a šli za nimi. Keď skončila oslava bol už neskorý večer. Marcus sa s ňou vybrali k nemu do izby a ja s Naty sme pomohli mame všetko upratať. Keď bolo všetko hotové som si šla ľahnúť k Naty do izby, ktorú mala na prízemí. Každému bolo jasné čo robia tí dvaja a počúvať ich celú noc vážne nechcem. S Naty sme sa rozprávali a smiali pokým sme obidve nezaspali. Bolo fajn mať znova sestru doma. Síce ma mrzí ten ich rozchod ale som za neho aj rada aspoň konečne mám sestru doma a môžme byť znova spolu. Pokým nás znova nerozdelí nejaký chalan.

Tak pokračovanie knihy 'Budeš moja' je na svete. Kapitoly budú možno kratšie a nebudú pridávané pravidelne. Tak či tak dúfam, že sa vám aj táto kniha bude páčiť rovnako ako tá prvá ☺️