ｆｅｅｌ 「taekook」

8.

BunnyBoii: prečo mi už vôbec nevenuješ pozornosť?

Mladší chlapec osamel. Nevedel síce prečo, ho takto začal prehliadať, ale už to nehodlal naďalej zažívať. Prečo mu červenovlasý chlapec venoval pozornosť, iba v tedy, keď prišiel z nemocnice? Ten deň bol snaď najlepší deň, ktorý kedy zažil, teda aspoň tak, si to on predstavoval. 

TaeH: drž hubu a už mi nikdy nepíš.

 BunnyBoii: prečo?? Čo sa stalo??

Mladší z chlapcov, mal iba tak málinko od toho, aby sa rozplakal. Prečo na mladšieho starší takto zareagoval, spravil snáď niečo?

TaeH: Boha, nehovor, že si na to  ešte neprišiel...

BunnyBoii: nie Tae...neprišiel..

TaeH: tak ma teraz počúvaj ty buzniak, nikdy si pre mňa nič neznamenal a nikdy ani nebudeš, tak mi daj láskavo pokoj. A prečo som to na teba hral? Bola to proste sranda, s partou sme si s teba chceli len vystreliť, nikdy som k tebe nič necítil a ani nebudem a nie, ani trochu ma to nemrzí, ale prepáč, že ma to nemrzí, buzna jedna špinavá!

Mladší už nemal sílu odpisovať. Cítil sa veľmi hlúpo... Myslel si, že chodí s niekym, kto ho šikanuje. Tak moc ho to bolelo. Teraz už vedel, že bude navždy sám. Nikdy ho nikto nemiloval a pravdepodobne ani nebude. Prečo on? To boli jeho otázky. Jeho srdce krvácalo. Tak moc krvácalo. Už viac nebol silný. 

Fučí, fučí, fučí, ovečky utekajú preč.

Z jeho izby prešiel do kúpelne. Vybral zo svojej skrinky žiletku a chvíľu čiste iba sledoval. Po chvíli si ju začal pomaly približovať k zápästí a potom...

/The End/

Toto má byť špecial k valentínu. Trochu neskoro, ale nevadí:D To je všetko čo k tomu povedať, vidíme sa pri ďalšej knihe!:D