Normálne Jednodielovky

Aaaahoj!

Idem len tak v autobuse z Myjavy domov. Pozerám do telefónu a hľadám ktorú pesničku si zapnem. Pustila som si od Metallici Sandman. Autobus zastavil na dákej zastávke, nevidela som na ktorej kedže bola tma. Bolo desať hodín.

Obzerala som si okolie tej zastávky. Za ňou bol tmavý les, vedľa nej tiež, niečo mi tu nehralo. Otočila som hlavu na druhú stranu autobusu a aj na tej bol les. Sme v lese? Ale cez les nejde cesta k mojej dedine.. autobus išiel ďalej. Nikto okrem vodiča a mňa nebol v buse. autobus zastaví na ďalšej a intuícia mi hovorí nech vystúpim. Som dosť intuitívny človek tak som vystúpila.Na pravo od tejto zastávky bol les a na ľavo bola cestička od auta ktorá išla dole kopcom. Povedala som si že idem po tej cestiče.

So sluchádkami v ušiach pomaly idem po tej cestičke. Na pravo bol stále les. no na ľavej začínalo jazero. Také menšie. Bola tu stará ,drevená lavička ktorá by udržala možno jedneho človeka. Započula som čľupnutie, asi rybka skočila. Pokračovala som v chôdzi ďalej a pozerala sa hore na mesiac. Bol krásny. Bol spln, krásne celý vidieť . Žiaril ako hviezdy ktoré boli okolo neho.

Zrazu zo zadu niekto do mňa drkol takou silou, ako keby ma chcel sotiť dopredu na zem. Našťastie som sa udržala v rovnováhe, no ten človek mi vyrušil myšlienky. Dala som si dole sluchátka.

,,Čo tu ty robiš?" Opýtalo sa ma uštipačne dievča ktoré do mňa drklo. malo na bokoch čierne oholené vlasy. Iba vrch hlavy malo dlhšie vlasy. Také po pery. Vlasy mala prehodené na ľavý bok. Všimla som si v nose piercing . Mala na sebe čiernu bundičku,čierne roztrhané kraťase a pod nimi čierne silonky. Mala vysoké boty na podpadku zo zipsom ktoré skôr vyzerali do mesta než do dediny. Jej oči boli zelené.

,,No, nič tu nerobím, len sa prechádzam, " odpovedala som jej s úsmevom. ,,Že je ten mesiac krásny? A tie hviedy, robí to nádhernú atmosféru. A ktomu pesničky od Metallici, " pozrela som sa zase hore.

Nafrnená tvár rázom zmisla a nahradila ju roztopená tvár. Pozerala sa okolo.,, Áno, je to krásne. Tiež sa mi to veľmi ľúbi." milo sa na mňa usmiala.

,,Ehm-Ehm, odkašlal si niekto spoza jej chrbta. Nevidela som kto, videla som len siluety postáv. Boli tam traja, muži?

,,Eh, toto je Denis"povedalo to dievča. A ukázala na chlapa ktorý si odkašlal.

,,Hmm a zistím aj tvoje meno?" Vtipne som sa opýtala.

,,Oh, prepáč. Som Adéla."

,,Som Erika." usmiala som sa.

,,A títo tu ďalší sú Alexander,ale hovor mu Alex, henten Michal, aaa Gabriel. Hovor mu Gabo, " popri tom ukazovala na tých chlapov. Ale kedže bola tma tak som nevidela na koho ukazuje.

Počkať. Alex,Michal,Gabo a Denis. Tak sú štyria. Nie traja. No, a plus Adél ich je päť.

,,My ideme na párty k Jakubovi. Poznáš ho?" Záporne som zakývala hlavou.,,Nevadí,zoznámime ťa s ním, " povedala, a už sme sa rozchodili. Pomali sme išli po tej vyjazdenej ceste. Ja s Adél v predu a za nami chalani. To sú jej bodyguardi alebo čo?,,On je velmi pekný, šarmantný, milý a vtipný chalan, " začala o ňom básniť.

,,Zaujímavé ,"odpovedala som.,, A inak koľko vám je?"

,,Nám všetkým je-"zastavila som ju v rozprávaní. ,,počkaj Adél, oni majú tiež pusu." Adél sa začervenala a chalani spustili.

,,Osemnásť."povedal chalan s hrubým hlasom.

,,Tipujem že sa voláš Michal?"Nešikovne som sa opýtala.

,,Heh,nie, som Alex, " milo sa uchechtol.

,,Oh, prepáč."

,,Mne je sedemnásť,Denisovi, Adéle a Gabovi tiež, " toto je Michal. Logika.