XXIV

17 6 0
                                    

Nevieš čo robiť. Stratil si sa v bludisku vlastnej mysle. Všetko sa ti zdá rovnaké. Myšlienkové stromy ti bránia v ceste. Tvoje telo sa hýbe samo zatiaľ čo ty v mysli kričíš. Strácaš sa v mori chaosu a bolesti. A zrazu, nad hladinou, zjaví sa svetlo. Len malý, okom takmer nepatrný, lúč svetla. Pretína temnú hladinu a dotýka sa ťa. V bludisku sa ti objaví ďalšia cesta s ceduľkou ukazujúcou na východ. Najprv si myslíš, že je to smrť. Lenže potom si uvedomíš, že smrť je noc. A ty vidíš deň.
Vidíš svetlo nadeje, ktorá prichádza od mŕtveho. Usmeješ sa a pustíš sa novou cestou.
On sa vrátil.

tieň. Where stories live. Discover now