Snažíš sa držať svoju myseľ otvorenú. Už si takmer na konci bludiska. On ti v podobe svetla ukazuje nádej.
Miluješ ho. Ešte stále. Spomínaš si na prvý bozk.
Slzy ti tečú prúdom. Z pľúc sa ti škriabe šialený výkrik von. Ale stále dúfaš. Vidíš cieľ. Je hneď pred tebou. Tam, kde lúče dopadajú na lístky pestrofarebných kvetov. Nádhera, však? Žeby si znova videl farby? Nie. Nemáš šancu vidieť farby. Už si mŕtvy. Farby ti vytiekli cez ucho von. To čo vidíš je on. To čoho sa držíš je on. Tvoja mŕtva nádej.
YOU ARE READING
tieň.
Short StoryNikdy nie si sám. Skús sa len niekedy pozrieť poriadne. Alebo skús milovať.
