Bad Idea //H.S

4. Chapter

"Tak teda inak, prečo ste nás hľadali?" Privrela som oči a čakala kto mi odpovie. Baby len ticho sedeli a celé dianie len sledovali, ja som bola tá čo sa snažila prísť na to čo sa to tu do frasa deje. Prečo nás hľadajú štyria šašovia ktorý sú jedny z najžiadanejších chlapcov v okolí.

"A prečo nie?" Opäť sa na mňa usmial Niall s ktorým som ako  s jediným komunikovala o tejto situácii ktorá bola totálne absurdná, ba až smiešna. 

"Pretože mi nie sme priatelia, nemáme ani nič spoločné." Nasadila som kamenný výraz a dúfala že nespozná že je to iba póza. No však jednoducho sa mi nepáči že si sem chlapci len tak pri kráčali a tvárili sa že sme všetci dobrý priatelia a takto sa stretávame bežne. Totálna kravina.   

"No čo nie je môže byť." Tentokrát mi odpovedal Louis a mrkol na mňa pričom som zvráštila obočie a venovala mu nepríjemný pohľad. 

"No tak, nebuď nepríjemná, proste sme si za vami prišli sadnúť." Niečo mi na celej tejto situácii nesedelo. Prečo by niečo takéto robili? Málo kto nás u nás na škole pozná, dobre mala som pár scénok s Naomi ale to je všetko kvôli čomu by ma mal niekto poznať. Teda pokiaľ nehovorím o samotnom Harrym ktorý zatiaľ neprehovoril ani slovo o ňom jedinom by som však mohla povedať že ma pozná no však aj to je už len dávna minulosť. 

"Ale prečo?" Konečne sa ozval aj  niekto iný ako ja a bola to Emma. 

"A prečo nie?"

"Kurva buď normálne odpovedzte prečo ste tu alebo vypadnite." Vybuchla som, neznášam jednoducho keď ma nieto ťahá za nos a cítim že sa to práve deje.

"Láskavo sa prestaň kurva na nás rozkrikovať, môžete byť rady že za vami vôbec niekto prišiel a nie sa tu po nás ešte rozkrikovať ozval sa Harry na čom sa len prekvapene na neho pozrela ale potom som si uvedomila čo povedal a musela som sa začať strašne smiať pretože toto bolo fakt vtipné. Od smiechu mi vyšla až slza pričom som si od všetkých chalanov vyslúžila divné pohľady.

Po chvíľkovej strate kontroly som sa riadne usadila a pozrela sa späť na Harryho ktorý mal na tvári nasadený pohľad kamenného kráľa s ktorého človek nevie posúdiť aké sú jeho pravé pocity.

"Ak ste už povedali čo ste chceli tak vypadnite, mi nie sme žiadna skurvená charita ktorá by potrebovala pomoc od vás od posledných hajzlov, dvere sú tam nech sa páči." 

"Ale to vy už viete pretože ste do tejto "charity" už prišli." Falošne som sa na nich usmiala a čakala kedy sa už konečne postavia a vypadnú odtiaľto.  No oni sa nezbierali a stále sedeli pričom sa na seba hlúpo usmievali čo ma ešte viac vytáčalo. 

"Len tak sa nás nezbavíte." tentokrát sa ozval Liam a sladko sa usmial na Juliu ktorá mu najprv nechcela opätovať úsmev ale keď sa na ňu ďalej usmieval opätovala mu ho a priam by som povedala že bola rada že ten úsmev daroval práve jej. Veľmi nečakané že si vybral práve ju keď s ňou strávil včerajšiu noc. 

"No  tak čo môžeme ostať?" Opýtal sa s nádejou v hlase.

"Ak mi už konečne poviete o čo vám ide!"Snažila som sa znieť aspoň troška tvrdlo aj keď viem že z mojim hlasom to muselo byť jednoducho ťažké pretože neviem znieť prísno. 

"Fajn poviem to ja vy idioti." Vďaka bohu sa konečne jeden z tých debilov ozval a bola som rada že to bol Louis. "tento idiot sa chcel po búrlivej noci s Juliou vidieť zároveň sme sa chceli spoznať s normálnymi babami a nie mať stále za chrbátom tie hlúpe štetky." Priam si až vydýchol keď to zo seba celé dostal a odpil si zo svojho pohára s pivom.

"Ako kto." Nezaujato sa ozval Harry a ponoril svoju tvár do obrazovky od mobilu.

Znechutene som sa na neho pozrela, pretože mi bolo jasné že by teraz radšej sedel niekde u jednej so svojich šľapiek a nechával by si minimálne vyfajčiť alebo v jeho prípade by to dievča rovno ošukal. Bolo mi z neho zle a hlavne z toho ako sa strašne za tie roky zmenil.

"To je pravda, ako jediný z nás sem nechcel ísť." Ozval sa Niall a len pretočil oči nad Harrym ktorý sa ako vždy správa ako kus kokota. Nechápem ako sa s ním a s jeho správaním môže po tie roky stále baviť. Ja som s ním v jednej miestnosti už pol hodinu a najradšej by som mu jednu prijebala. 

 Chalanom sme teda nakoniec dovolili tu ostať a zistili sme že nie sú až tak zlý ako sme si mysleli, teda až na toho kučeravého idiota čo celý večer len hľadel do mobilu. Je pravda že mi aj vyhovovalo že sa už neozýval pretože aspoň tu bol pokoj. Len som zvedavá či to chalani myslia naozaj vážne alebo je to len nejaká hra. 

----------------------------

Po štyroch mesiacoch. 

Po pár týždňoch sme si dievčatami uvedomili že to chalani s tou zmenou partie myslia vážne. osobne so všetkými dobre  vychádzam, teda až na Harryho ktorý sa správa ako kus kokota a nevie sa spratať do do kože. 

Je to divné pretože by som niekedy na začiatku strednej nikdy nepovedala že sa budem každý jeden deň stretávať s týmito štyrmi u nás v lagúne, čo bolo vlastne najprv miesto mňa a dievčat no teraz tu patria už aj oni. Zistila som že sú vážne v pohode a že všetko čo sa o nich hovorilo boli len klamstvá a sú to vážne super chalani čo sa však nedá povedať stále o Harrym čo mi chvíľkami dosť ľúto pretože mi chýbajú tie časy kedy sme boli dobrý kamaráti, no to je už dávno preč a pochybujem že sa zmení, pretože ku tomu nie je žiaden náznak. Každý sa tu s ním stále háda a vždy je chyba na jeho strane, ako aj napríklad teraz. Sierra do neho omylom buchla pretože sa smiala a tým ho obliala. No a to by nebol on keby nevybuchol. Začal po nej neskutočne kričať že je sprostá, grambľavá a jebnutá pričom Sierra mu to len nenechala a povedala mu aj ona svoje načo sa Harry urazil a odišiel. 

"Ja fakt nechápem prečo sa vždy musí správať ako čurak." Rozhorčovala sa Sierra i keď vedela že je to zbytočné pretože on sa nezmení.

Bolo deväť hodín keď som sa rozhodla že pôjdem domov a tak som sa postavila so všetkými sa rozlúčila a rýchlo odišla. Bol síce piatok večer a všetci chceli ísť tancovať niekde do mesta lenže ja som bola strašne unavená pretože som tri dni po sebe riadne nespala. Kráčala som po ceste domov keď vedľa mňa zastavilo auto a hneď stiahlo okienko takže som hneď zistila o koho sa jedná, bol to Harry.

"Nasadni." Povedal bez štipky nehy v hlase. Najprv som váhala ale nakoniec som prikývla a nasadla. Cesta prebiehala v tichosti za čo som bola rada, nemala som v pláne sa s ním o niečom rozprávať. Za pár minút zastavil pred mojim domom, ale čo ma prekvapilo bolo že vypol motor a vystúpil na raz so mnou. Nechápavo som sa na neho pozrela čo si hneď všimol.

"Idem po mamu." Jednoducho odpovedal. Otvorila som teda vchodové dvere a nechala ho vojsť dnu. Bola som rada že sa naše mami opäť začali stretávať a stali sa z nich opäť skvelé priateľky čo sa však o mne a Harrym povedať nedalo, stále sme po sebe kričali a nadávali si. 

Prešli sme v tichosti obaja do obývačky kde sedeli naše mami a horlivo sa o niečom rozprávali popíjali popri tom víno. S Harrym sme si na raz odkašľali na čo sa naše mami hneď otočili a obe nám darovali vrelé úsmevy. Je divné že si myslia že sme opäť aj mi priatelia a vôbec nevedia o našich hádkach? Ano je pretože o nás dvoch sa ani nedá povedať že sme vôbec priatelia, je pravda že zdieľame tú istú partiu ľudí ale to je jediné čo máme spoločné.

"Už idem zlatko." Usmiala sa Anne na svojho syna postavila sa objala sa s mojou mamou a už kráčala do chodby kde sa začala obúvať do obyčajných pekných topánok sa vysokom opätku. 

"Takže v nedeľu sa vidíme všetci u nás na večery." Usmiala sa na nás Anne pričom ja a Harry sme ostali vyjavene na ne pozerať.Preboha len to nie večera u Stylesovcov asi sa zabijem, a myslím že Harry na tom nebol inak ako ja. Konečne niečo na čom sa zhodneme aj keď, mohlo to byť niečo kladnejšie.