Vďaka čítaniu rozprávok so starými rodičmi sme od sveta očakávali príliš veľa. Svet tam je popisovaný ako pestrofarebné miesto. Miesto plné radosti,euforických stavov lásky,šťastia, bez čiernej a sivej. Detská naivita je naozaj okúzľujúca, no nepochopená.
Keď čas začne plynúť pomalšie,až vtedy si uvedomíme, že svet je otvorené more obklopené hnevom duší. Ľudia stále nevidia, že všetko pekné okolo nás sa nenavratne stráca. Systém ,ktorý ovládol tento svet do nás zasial semienko nenávisti,ktoré rástlo nepredstaviteľnou rýchlosťou až napokon zostal len jedovatý chlad s pištoľou v ruke. Pred očami strácame všetko čo bolo kedysi tak blízko a radšej sme sa prispôsobili miestu, ktoré je plné nesplnených túžieb a snov. Všetci sme ako zrnká cestného prachu. Drobní a nahraditeľní. Ale len my dokážeme nájsť spôsob ako vrátiť svetu farby.
24.marec,2019
