"Prečo sa na mňa dívaš tým pohľadom? Nebol to môj nápad!" jeho pery sa stvarovali do nádherného úsmevu čo ju opäť upokojilo že je to stále v poriadku. "Neboj sa toho, oddaj sa tomu sama si to chcela. Myslím že aj napriek tomu všetkému bude všetko a...
Každé ráno to isté, každý deň to isté. Akoby nestačilo že po vás niekto furt ziape prečo nemôžete byť lepší ako ste. Ale to nie je to čo mám dnes na práci riešiť. Dnešok bude iný, dnes odchádzame s mojimi nepodarenými rodičmi a s mojimi dokonalými dvojčatami sestrami na dovolenku. Bude to zrejme to čo vždy prídeme tam oni si budú užívať a ja si to potichu odtrpím ako všetky predošlé dovolenky. Hm je stred leta a ideme na Sicíliu, takže moje predpoklady že tam bude hic sú takmer isté. Moje veci sa skladali z všetkého letného na čo som v skrini narazila.
Moje ryšavé nepodarené kučery som hodila do veľkého drdola obliekla si platené kvetované šortky, čierne tielko pod ktoré som sa ani neunúvala dať si podprsenku, veď načo keď do nej aj tak nemáte čo dať a odišla som do našej "úžasnej" rodinnej kúpeľne v ktorej už samozrejme bolo jedno z mojich dvojčat Tereza. Naša rodina mala nie len že neskutočne malý dom na to že sme tam boli piati ale tá kúpeľňa to bol otras. Úprimne neznášala som to tu.
Mám rada slobodu chcela by som cestovať, pozorovať každý večer západy slnka čítať si celé dni knihy pod lúčmi slnka pochodiť všetky hory a pozorovať ako sa z oceánu rútia stále nové a nové vlny ktoré pohlcujú pláž. Ah tieto krásne myšlienky dokáže prerušiť naozaj iba moje druhé dvojča Bianka.
„Alicáááá makaj aj ja sa sem chcem vopchať, potrebujem zo seba spraviť človeka a ty už zo sebou asi aj tak nemáš čo spraviť." No a teraz už aspoň viete prečo to tu neznášam. Moje sestry mali 16 rokov aj s topánkami. Boli to dve dokonalé krásne baby ktoré mali to na čo si ukázali a to už od malička a do slova. Nad jej poznámkou som len prekrútila očami a znova sa zahľadela na moju nedokonalú bielu pehavú tvár a uvedomila si že má pravdu umyla som si zuby opláchla tvár a vyšla z tej otrasne malej kúpeľne.
Moje bosé nohy smerovali znova do mojej izby kde som na ne nechcene navliekla ponožky, vzala do ruky príručný ruksak ktorý budem mať v lietadle pri sebe a ako posledné detaily som si do neho zbalila notebook, moju obľúbenú knihu, nabíjačky na notebook a mobil, slúchadlá, kozmetiku a hygienické veci ktoré som ešte ráno potrebovala a preto som si ich nezbalila včera večer. To by bolo asi všetko ostatné veci som si zbalila už predtým. Mobil som si vsunula do vačku na šortkách, ruksak som dala na chrbát a kufor do ruky bol celkom ťažký ale to je nič oproti tomu čo si berú moje sestry a to tam ideme na dva týždne.
Potichu som zišla na dolné poschodie nášho domu kde som svoj kufor položila do chodby aby ho môj otec mohol potom ľahko hodiť do taxíku. Moja mama si akurát pohmkávala nejakú z jej obľúbených piesni a popri tom robila raňajky. Keď ma spozorovala otočila sa na mňa a popriala mi dobré ráno podala mi tanier s obloženým chlebom a pokračovala v tom čo robila predtým.
"Dobré ráno" Prišiel domov otec ktorý v ruke ešte držal vodítko našej fenky Poly, bol ju zaniesť ku susede ktorej dal staré vodítko aby sa nám o ňu postarala kým budeme preč. Poly bola krásna fenka z útulku ktorú som si horko ťažko vyprosila a milovala som ju najviac ako sa dalo ona bola tvor čo mi pomáhal v najťažších chvíľach, bola proste najlepší poslucháč. "No čo ako to zvládla?" Usmiala som sa na otca. "Myslím že jej budeš chýbať, ale aj tak si prázdniny u susedy Pavly užije neboj sa o ňu už toľko. Neboj nezabudne na teba sú to len dva týždne." len som pokrčila ramenami. Len dva týždne, jemu sa to povie keď neopúšťa svoju lásku na dva týždne.
"Mamá !!" zvrieskla Bianka pri dverách kuchyne, skoro som zinfarktovala. "Ukludni sa preboha." Hodila na mňa vražedný pohľad a začala mame vysvetľovať svoj hrozný problém že nevie nájsť svoje najkrajšie plavky. Ja som akurát dojedla a tanier zaniesla mame do drezu, akurát keď som vychádzala z kuchyne vletela tam Tereza ktorá tiež niečo hľadala na poslednú chvíľu. Celkom som bola spokojná ako perfektne som si načasovala odchod.
Neznášam ten stres na letisku, to všetko či sa na nič nezabudlo, či sme tam všetci, či máme všetko alebo či stíhame a tak ďalej. Dokáže ma to vážne unaviť. So slúchadlami v ušiach a pohľadom upriameným na vzdiaľujúcu sa zem som pomaly zaspávala, až som tomu nakoniec podľahla.
Moje oči sa náhle otvorili na silné potrasenie niečej ruky za moje rameno. Zareagovala som iba zagrnením, pochopila som totižto že už sme pristáli. Do ruky som vzala môj ruksak a slúchadlá som sa rozhodla si ešte ponechať, aspoň kým ešte budeme na letisku. Pochybujem že by to niekomu vadilo.
Keď konečne moje telo mohlo vísť z toho upachteného sicílskeho taxíku bola som najšťastnejší človek, no a potom som zbadala hotel do ktorého ideme, čo hotel to nebol hotel. To bol najkrajší drevený plážový domček aký som kedy videla. Tak myslím že tato dovolenka ešte nemusí byť až tak zlá. "Alica nechceš nám pomôcť s vecami do hotela ?" Obrátil sa na mňa otec zo svojou žiadosťou ktorá bola skôr príkaz. Naklonila som sa do kufra taxíku a vybrala svoj kufor, bola som šťastná za svoju skromnosť lebo môj kufor bol naozaj ľahký. Natešená som sa rozbehla k domčeku. "Alica! Kam bežíš? Tu je náš hotel." Zakričala na mňa mama a mňa skoro piclo. Fakt som si myslela že by sme my mohli bývať v takom krásnom plážovom domčeku? Samozrejme že nie. Otočila som sa a odkráčala naspäť ku mojej rodine.
Hotel bol v pohode ale tak by som ho nazvala bol taký asi ako každý druhý úplný priemer, ten domček to bolo o inom. Bola som spokojná lebo aspoň izbu som mala sama a nie s tou šialenou rodinou. Oblečenie a veci čo som si doniesla som si vybalila. Rodina sa vybrala na večeru ale ja som zrovna nemala moc chuť na jedlo. Rozhodla som sa že si pôjdem pozrieť pláž, s bosými nohami som sa vybrala po ešte horúcom piesku. Milujem ten vzduch mora, to ticho čo pohlcuje vašu dušu.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
