Prázdnota. Ničota. Strach. Všetko čoho sa bojíme malo zostať v rozprávkach, v snoch či schované pod posteľou. Malo to zostať za nami keď sme na to zabudli... Avšak ono to putuje životom spolu s nami. Každú jednu hodinu, minútu, každú jednu sekundu 365 dní v roku. Vieme, že príšery existujú a vždy budú. Budú sa zakrádať a ničiť to čo je pre nás sväté, najmilšie to čo nás robí lepšími.
Stále driemu pri našich posteliach a čakajú na vhodnú chvíľu zaútočiť a obrať nás o všetko. Striehnu na jednu nepozornú minútu aby sa mohli dostať tam, kam by sa nikdy dostať nemali. Odpudivé bytosti, nechutné až na kosť.
-Ako sa ich zbaviť? Stále mi hučia v hlave, stále dokola... a dokola... a dokola... a dokola... Nechcú prestať. Našepkávajú, slová, ktoré by nemal nik nikdy počuť nahlas. Nechutnosti na, ktoré ma tie hlavy nahovárajú sú tak zvrátené... No najviac zvrátené je to, že sa mi tá myšlienka páči... Možno viac než to. Ach prečo sa nechcú vysťahovať. Prečo napovedajú práve mne?! NECHCEM ICH!!! Čo mÁm roBIť?! UŽ zAčÍnaM bLÚzniť!!! Musím ich spáliť spolu so mnou!!! Musím len škrtnúť zápalkou a nastane ticho... Blažené... Tak dlho nepocítené... TICHO. Chcem ho viac než čokoľvek iné. Prosím darujte mi ticho, ktoré tak veľmi potrebujem. PREČO MA NEPOČÚVAJÚ?!!! MOJE RUKY ZMERAVELI!!! Ovládajú moje myšlienky, už aj moje telo čo sa so mnou deje?!!
Budím sa, netuším kde. Na riasach mám čosi mokré, na rukách tiež... BOŽE MÁM TO ÚPLNE VŠADE!!! Nedokážem sa pohnúť, som tak unavený... Cítim spálené mäso... Hmm... lahodné... Taká lahodná vôňa, čo to je? DO ČERTA ČO TO JE?!!! TO JE TELO!! ONO HORÍ!!! Čo som to spravil? Spravil? To som bol ja?! Nie... nie...nie.. To som nebol ja... určite nie... Alebo?! Čo to mám v rukách?! Nôž?!!! ČO TO ROBÍ V MOJICH RUKÁCH?!! Mám na nich krv, cítim ju tiež v ústach... Prečo je mi to tak neskutočne príjemné? Ešte jednu kvapku, len jednu... jednu jedinú. TOĽKÁ SLASŤ!!! Teraz už je neskoro prestať. Aj tak som prišiel o rozum... Kde je ďalšia krv... Potrebujem ďalšiu... ďalšiu... ďalšiu... ďalšiu... ďalšiu... Kam ideš? Myslíš že sa predo mnou schováš?! Ha ha hahahahahahaha...
P.S.: Idem si po každého z Vás, s láskou Váš Psychopat
YOU ARE READING
Rozmysel
RandomNázor jednej bláznivej bytosti. Len chabý pokus o vyjadrenie sa, pokus o vlastný názor vo svete kde si ho nechávame radšej pre seba. Možno vás zaujme, možno nie... Je na vás aký obraz si vytvoríte, či sa pridáte k môjmu chabému názoru alebo ho zavrh...
