The Truth Untold

Chapter 17: Tell Me What You Know

past

"kámo, vyzeral si nahnevane" hoseok sa zasmial kým podával namjoonovi pivo z chladničky.

obaja stáli v hoseokovej kuchyni.

"jimin mi povedal o vašom vzťahu" hoseokov úsmev opadol.

"oh..."

"čo do pekla? takého ťa nepoznám"

hoseok si povzdychol a zatvoril si oči, "bol to temný čas v mojom živote"

"desať rokov temného času"

hoseok si otvoril oči a zamračil sa, "nebolo to vždy tak zlé"

"na tom nezáleží. všetci sme na neho boli nasratí, všetci sme spravili nesprávne veci, ale jimin dostal najviac hejtu od každého z nás, skoro viac než môj otec.

ešte viac, opovažujem sa povedať, pretože každý je z nejakého dôvodu poriadku s mojim otcom, ale nikto nevyzeral v pohode s jiminom až kým sa neospravedlnil každému z nás.

môj otec sa ani neospravedlnil a môj otec zneužíval, znásilňoval a predal môjho malého brata. prečo sme s ním tak zaobchádzali? a ty si nič nepovedal! poznal si dôvod!"

hoseok prehltol, "podviedol-"

"boo hoo, ty by si sa nepodviedol?"

hoseok na to neodpovedal.

"a jungkook... aj s ním si tak zaobchádzal? aj on ťa podviedol kvôli tomu ako si s ním zaobchádzal? pretože ak si to spravil, prísaham bohu hoseok-"

"nikdy. nikdy som zle s jungkookom nezaobchádzal, nikdy-"

pozreli sa na seba, "zistím to. a ak mi klameš, hoseok-"

namjoon odišiel z hoseokovho apartmánu.

zabuchol dvere od svojho domu, nahnevane si vyzul topánky.

"ahoj" namjoon sa vystrel nad zvukom hlasu.

otočil svoju hlavu k jiminovi a okamžite zmäkkol.

"ahoj" jemne povedal.

"čo sa stalo? vyzeráš nahnevane"

"ja-" namjoon sa pozrel na muža pred ním.

"čo sa deje? môžeš so mnou hovoriť"

namjoon povedal jiminovi všetko čo sa stalo kým stáli v strede obývačky.

jimin sa začervenal a pozrel sa dole na svoje nohy, "nemal si to spraviť, bolo to dávno-"

"nezáleží na tom ako dávno to bolo, spravili sme ťa mizerným bez toho, aby sme rozumeli tvojej strane príbehu. nič z toho si si nezaslúžil"

jimin sa pozrel hore do namjoonových očí, namjoon si len vtedy všimol aký dramatický bol ich výškový rozdiel.

"ďakujem, princ, že si obránil moju poslednú dôstojnosť" zasmial sa.

namjoon sa usmial, "je to to najmenej čo môžem spraviť"

pozerali sa na seba príliš dlho v strede tmavej miestnosti.

jimin si odkašľal, "m-myslím že by som mal ísť spať"

namjoon si tiež odkašľal, "a-áno, ja tiež"

napol sa keď ucítil jiminovu ruku stískajúc jeho ruku, "dobrú noc, namjoon, ďakujem"

a potom zostal namjoon sám s bušiacim srdcom v ušiach.

čo sa to do pekla práve stalo?