Nezastaviteľná [SK] ✔

22. časť

Domov som išla spolu s Brandonom. Keď sme prišli, doma nikto nebol. A tak som išla do svojej izby, kde som sa zavrela. Prezliekla som sa a pustila som si pesničky na reproduktory, ktoré som mala v izbe. Hlasitosť som dala na maximum a sadla som si na parapetu okna.

Vonku krásne svietilo slnko a ulice boli plné ľudí. Oproti môjmu oknu bol síce len susedný dom, no aspoň som mala výhľad na ulicu a na nebo. Len tak som sedela a sledovala ulicu. Niektorý ľudia išli do mesta, iný zase von z mesta. Niektorý sa ponáhľali a iný zase išli len tak pomaly, akoby boli na prechádzke. Roztomilé páriky sa držali za ručky a sem tam si dali pusu. Od kedy som si ja zažila svoje, príde mi že takéto romantické vecičky sú len ilúzia. Už neverím na pravú lásku. Nehľadám žiadneho chalana, práve naopak snažím sa ich od seba odohnať. Jednoducho... ja sa bojím. Bojím sa ďalšieho sklamania, ktoré by mohlo prísť len tak neočakávane. Pretože sklamania už bolo v mojom živote až až. Možno si teraz hovoríte že ma ani trochu nechápete, no ak by ste ma chceli pochopiť, museli by ste si to zažiť na vlastnú kožku. Bola to drsná minulosť. Od vtedy som uzavretá do seba viac, ako kedykoľvek pred tým.

15:00
Sú tri hodiny a práve niekto zazvonil. Hovorím si, že Brandon pôjde otvoriť, a tak som sa ani nepohla z môjho miestečka. Keď zrazu do izby nabehol Brandon s Owenom.

"Čo vy tu?" Opýtala som sa ich prekvapene.
"Nath ani mi nehovor že si zabudla." Povedal naoko smutne Owen. Ja som sa pleskla po čele a vtedy som si spomenula.
"Prepáč. Už sa idem prezliecť a zbalím si veci. Hneď potom môžeme ísť." Povedala som.
"No dobre." Povedal a odišiel aj s Brandonom.

Ja som hneď vyskočila na nohy, teda lepšie povedané na barle a podišla ku skrini. Vybrala som si krémový crop-top, rifľové kraťasi a vansky. Následne som si to aj obliekla.

Zobrala som si moju starú športovú tašku, ktorú som nenosila od kedy neboxujem a zbalila som si do nej krátke čierne kraťasy a biele tielko. Tiež som si tam dala bandáže na ruky a vlasy som si zopla do vysokého copu. Tašku som si hodila na plece a pomocou barličiek som zišla dole do obývačky, kde sedeli Brandon s Owenom.

"Tak môžeme ísť." Povedala som s úsmevom na perách.
"Super." Potešil sa Owen a už sa bral za mnou.

Rozlúčila som sa s Brandonom a povedala som mu aby oznámil rodičom kde som, ak by som dovtedy ešte nebola doma. S Owenom sme si nasadli do auta a vyezli sa nevedno kam.

"Takže našiel si nejakú telocvičňu hej?"
"No áno."
"A je to v pohode? Dúfam že to nie je nejaká zrúcanina." Zasmiala som sa.
"Nie nie. Je to práve nejaká nová telocvičňa. Ešte som tam ani nebol."
"No super. A ako ďaleko to je?"
"Za chvíľu sme tam."
"Super." Potešila som sa.

Ako povedal, tak aj bolo. Onedlho sme už stáli pred obrovskou budovou. Vystúpili sme z auta a vošli dovnútra. Zaplatili sme si vstupné na celý večer a išli sa prezliecť. Ja som išla do dámskej šatne a Owen do pánskej. Rýchlo som sa prezliekla, aby na mňa Owen nemusel čakať a barle som si odložila do skrinky. Vyšla som von a Owen tam ešte nebol. No pekne, ako baba... povzdychla som si.