Moje Sny

začiatok

Bol utorok večer a ja som sa nudila. Nevedela som čo mám robiť a po dlhom premýšľaní mi niečo napadlo. Čo tak zapysovať si všetky sny? Asi som vážne divná. Komu by takáto somarina napadla. Iba mne. Viem, je to divné... ale aspoň zistím aký je veľký rozdiel medzi nasnívanou krásou a reálnym niekedy krutým životom.
Zobrala som do rúk nádherný biely zošit s čiernymi pruhmy a čierne pero. Rozmýšľala som čím začnem, keďže snov mám dosť veľa. Z rozmýšľania ma vytrhla správa ktorá prišla od mojej bff (najlepšia kamoška navždy).

"Choď na mess!"napísala All.

Nevedela som či je to dôležité ale nestávalo sa často že by mi takúto správu poslala. Nebrala som to na ťažkú váhu ale rozhodla som sa že sa predsa len pozriem. Messenger sa mi o chvýľu zapol a ja som zbadala screene ktoré mi All poslala. Spravila som dobre že som si vypla zvuk. Trošku dlhšie trvalo kým som si všetko prečítala ale All si už na to zvykla. Viac ako obsah správ ma prekvapilo to, že som tomu pochopila. Zistila som potešujúcu správu. All napísal chalan ktorý sa jej páčil. Bola som v šoku keď mi to doplo ale tešila som sa sňou. Dobrý pocit ma neopustil ani keď som všetko dočítala. Dohodli sa že sa stretnú, no zoberú si zo sebou aj nejakého kamaráta alebo kamarátku. Už z tohto mi bolo jasné že s All idem ja. Bola som rozhodnutá jej pomôcť aj keď som nevedela ako. Už som išla písať All správu že pôjdem, keď v tom zaklopal na dvere Albert.
"Večera je hotová, poď jesť Juli."povedal Albert a ja som viac nerozmýšľala nad sprostostiami.
Dopísala som All správu a rozbehla sa na terasu. Večeriame tam dosť často. Poriadne som sa nadýchla a sadla som si za stôl oproti Magde, vedľa Alberta.
Kým sme čakali na Norberta dočítala som knihu a pohltila s ado svojich myšlienok ako mám vo zvyku. Snívala som o tom že raz budem dobrá spisovateľka ako je napr. Andrea Rimová. Jej knihu Sama v búrke som milovala. Z môjho snívania ma prebudil Norbert ktorý už dávno prišiel. Aj ja som sa postavila ako ostatný, pozdravila sa a spítala sa ho ako bolo v práci. Ako vždy bola odpoveď jeho odporný úškrnok, ktorý si všetci prítomní všimli. Netvárili sa veľmi šťastne, mysleli si že situácia sa po nejakom čase zmení no nestalo sa tak.
Iba ma to usvedčilo o tom že s môjho adoptovania veľmi nadšený nebol. A dával mi to"pekne"najavo. Nevedela som čo mám robiť ale už som si pomaly zvykla. Norbert ma nikdy nemal rád, neviem prečo. Úsmev mi nevenoval dokonca ani na narodeniny na ktoré úplne zabudol. Trápilo ma, že ma Norbert nemá rád a všetci ostatný to cítili iba jemu to bolo jedno. Ľudia ma mali radi. Vraj som super a je so mnou sranda. Sadli sme si k stolu a začali sa venovať krásnemu kuriatku ktoré ame mali všetci na taniery. Norbert musel byť ale vždy iný. Ako jediný nevečeral, robil dosť čudnú činosť. Obzeral si ma.

Mala som mejkap, riasenku, slabučký rúž, 2 priberané vrkoče a čierno- biele šaty. Jeho pohľad som si preložila dosť zvláštne. Vyzeral byť znepokojený. Nevenovala som tomu veľkú pozornosť a o chvýľu sme všetci večerali.

Keď sme dojedli odložili sme po sebe, išli sme sa umyť, dali sme sa do pižama a ako každý ďen som rozmýšľaľa aký film si pozriem. V tom mi pípla správa myslela som že zase All, určite sa už nevie dočkať. Na moje prekvapenie bolo to súkromné číslo.

"Ahoj Juli, asi sa pítaš kto som... som človek ktorý ťa miluje a už to bez teba nevydrží. Je mi jasné že si myslíš že som nejaký úchyl ale niesom. Viem že je lepšoe sa ti prihovoriť, no bojím sa. Čo ak poviem nejakú sprostosť alebo ťa urazím? Prepáč ak som ťa vyrušil. Ak by si chcela vediet kto pre teba urobí všetko príď prosím ťa v sobotu o 20:00 na štadión. Tajný ctiteľ!❤" takto vyzerala správa ktorú som si prečítala.
Keď som ju dočítala spravila som screene a poslala ho All. Bola v šoku. Veď kto by nebol. Napadlo ju ale niečo celkom zrealizovateľné. Dohodli sme sa že v aobotu pôjddm spať k nej a pred ôsmou sa pôjdeme prejsť. Štadión má blízko a kedže sa neplánujeme zdržať dlho jej rodičom napíšeme odkaz. Stopercentne im to nebude vadiť. Začalo mi biť sucho v krku. Asi som z tohto všetkého vysmedla. Po ceste do kuchyne som začula z Albertovej izbe "poslal som jej tú správu dúfam že príde!"
V tej chvýli som nevedela čo mám robiť. Nohy sa mi triasli a úplne som zabudla na svoj smed. Myslel túto správu? Tú čo som dostala? Robí si zo mňa srandu? Otočila som sa naspeť. Už som išla urobiť 1. krok keď v tom Albert otvoril dvere.