just you (J.JK) ✔

jeden

"prepáč, sedím tu," pousmiala som sa na mladíka, ktorý sa rozvaľoval na sedačkách.

otočil sa ku mne, prešiel ma pohľadom a ja som sa v tom momente zamračila - snáď som nebola neslušná, síce kórejský viem, ale už dlhšiu dobu som sa s nikým nerozprávala, žeby to vyznelo zle?

"jasné," povedal odrazu a zložil si nohy zo sedačky, no neprestal sa na mňa dívať. spravila som niečo zlé? "nie si to dievča zo starbucks?" zasmiala som sa.

"poznáme sa?"  teraz sa aj on už usmial.

"madie," zamračila som sa, vážne si pamätá moje meno?

"áno, to som ja," zdvorilo som sa usmiala.

"som taehyung," podal mi ruku, hneď keď som sa vedľa neho usadila.

"teší ma," potriasli sme si rukami.

"nevedel som, že si kórejčanka," zasmial sa, "ako nechcem uraziť, chápeš?"

prikývla som.

"takže cestuješ do soulu?"

"jop, výmenný pobyt," priznala som polovičnu pravdu.

"wow, to je super," znova sa zasmial.

celú cestu z los angeles do soulu sme prekecali. bol veľmi milý, priateľský a spoločenský. témy na náš rozhovor sme dlho nehľadali, pretože obaja sme boli veľmi ukecaní. v skutku to bol príjemný let.

"keď na seba narazíme, pozvem ťa na rande, pretože to je osud," žmurkol.

to boli jeho posledné slová, keď sme vystúpili z lietadla - jednoducho sa vyparil.

iba som si povzdychla. prešla som cez kontrolu a vzala si batožinu.  tam ma už čakal on. musela som sa usmiať.  vážne vyzeral úžasne a dokonalo. rovnako ako vždy. 

och ako mi chýbal.