Augustin Silverock

1. Kapitola: Ester Lawrance

Ester sa vracala domov. Odomkla dvere a vošla do domu. Ako zvyčajne si sadla za svoj písací stôl a písala slohovku do školy. Odrazu niečo explodovalo v jej tesnej blízkosti, no nevedela čo. Hneď ako otvorila dvere, aby vybehla von zo svojej izby stál oproti nej ozbrojený zamaskovaný muž so zbraňou v ruke. Namieril na ňu a bolo počuť výstrel. Ester, ktorá sa schulila do guličky si myslela, že je po nej, keď zrazu počula ako spadla mrtvola ozbrojeného muža na zem priamo pred ňu. Keď otvorila oči, tak na mieste, kde stál predtým ten ozbrojený muž, tak stál mladý chalan v kraťasoch a tričku, na ktorom bola neprestrelná vesta a v ruke držal pištoľ. Mal dlhšie, jemne kučeravé vlasy, ktoré mu čiastočne zakrývali headset s mikrofónom, do ktorého povedal. „Matias, jeden je dole!“ Počkal tri sekundy, schmatol Ester za ruku a rýchlo bežali k vchodovým dverám. Hneď ako vybehli z domu, ozvala sa explózia a polka domu bola v plameňoch. Ulica, na ktorej bol Esterin dom bola obkľúčená dvomi rovnakými čiernymi autami. Za autami stáli traja ozbrojenci so samopaľmi. Ester sa snažila skryť v dome oproti nej. Rozbehla sa k nemu. Ten chalan ju chcel v tom zastaviť ale neúspešne. Ester upútala paľbu na seba a jednu strelu dostala priamo do brucha, keď bola priamo pred dverami. Ten chalan sa rozbehol za ňou. Počas toho ako bežal, tak rozstrieľal pištoľou staré drevené dvere. Keď bol pri Ester, tak ju dotiahol do domu. Ozbrojenci, ktorí stáli za autami opustili svoje krytie a postavili sa do radu pred domom, kde sa skrývali. Ester s ťažkým krvácaním brucha sa snažila pomôcť ale márne. Jediné, čo dokázala bolo sadnúť si a oprieť sa o stenu. Ozbrojenci začali kričať: „Zaujíma nás iba ona. Ak nám ju dáš, tak odídeme a necháme ťa na pokoji!” Ester už pomaly strácala vedomie z nedostatku krvi ale stále počula, čo zakričal chalan, ktorý sa kryl hneď vedľa nej. Zakričal „Nikdy!“