Augustin Silverock

5. Kapitola: Začiatok Výhody

Po dlhej, 6 hodinovej ceste cez hrboľaté polia a lúky dorazili Ester a Matias do Alfi. Alfa je stará opustená baňa. Nikto tu dlho nebol. Iba na povrchu to vyzeralo, že dnu musí žiť nejaký gigantický had alebo niečo podobné. Ester sa bála ísť dnu no na výber nemala. Augustin, keď vchádzal dnu sa tváril ako vždy, absolútne nezaujatý. Matias videl, že Ester sa bojí, a preto ju upokojoval. „Nemáš sa čoho báť. Táto baňa vyzerá tak, len aby nikto nešiel dnu.“ Keď vošli do bane, Augustin a Matias zasvietili svoje baterky aby videli kam šliapu. Augustin sa dostal dole ako prvý, prišiel k elektrickej rozvodni a prepol páku. Svetlá sa zapli a osvietili veľký, rozsiahly komplex. Bolo to ako mesto v skale a svetlá nahrádzali slnko. Nachádzalo sa tam strašne veľa malých príbytkov o rozmeroch 3 metre na 3 metre na 5 metrov. Bolo to ubytovanie pre baníkov, z ktorých boli teraz naše úkryty. Uprostred komplexu bola veľmi veľká budova. Väčšia ako ostatné a práve tam išiel Augustin. Ester a Matias ho nasledovali. Dnu bola veľká telocvičňa prispôsobená na Augustinové a Matiasové "tréningy". Augustin prešiel cez telocvičňu a vošiel do mal miestnosti na kraji telocvične. Keď Augustin zasvietil svetlo, tak v Esterinej tvári bolo vidno prekvapenie. Matias sa jej s úsmevomspýtal. „Toľko zbraní po hromade si ešte nevidela, však?“ Ester koktavo odpovedala. „N-n-nie“ Matias jej povedal aj niečo, čo nemal. „To preto, lebo nás tu bolo viac.“ Augustin naštvato odpovedal. „Už to nevyťahuj! Čo sa stalo, stalo sa. Nezmením to ani ja, ani ty.“ „Dobre. Zabudol som, že o tom nerád hovoríš.“ Povedal Matias, aby ukľudnil Augustina. Odložili zbrane a každý išiel do jednej z veľa budiek. Ester nevedela zaspať. Necítila sa v tej budke dobre a bola jej zima. Vyšla ticho z búdky a prešla sa. Dostala sa do telocvične upravenej na boj, konkrétne do telocvične na boj z blízka. Keď zasvietila, tak na stene boli obrázky s popisom. Boli to typy úderov. Rozhodla sa, že ich vyskúša. Skúšala a skúšala do skorého rána bez jedinej prestávky. Keď ráno už bola vyčerpaná a ľahla si na zem, tak sa za ňou ozval hlas. „Celkom ti to ide, ale toto stačiť nebude.“. Ester sa rýchlo postavila, otočila sa smerom od hlasu, postavila sa do bojového postoja a potom náhle sa uvoľnila. Zistila, že vo dverách stojí Augustin. „Ako dlho ma sleduješ?“ Opýtala sa ho a on odpovedal. „Nejaká chvíľa to už je. Si tichá. Prešla si okolo mňa cez môj krehký a nepravidelný spánok bez toho, že si ma zobudila. Málokto to dokáže. Prečo si tu ?“ „Nechcem, aby si ma chránil. Bránim ti v ceste. Naučím sa chrániť sa a nebudem vstať v ceste.“ Ester povedala počas hlbokého dýchania pre obnovenie kyslíka v krvi. „Si si istá? Máš potenciál, ale bude to strašne ťažké.“ Augustin zarazene povedal a Ester odvetila. „Chcem a veľmi.“ Augustin sa otočil, a ako odchádzal, povedal. „Dobre. Začíname zajtra a hneď streľbou.“