Carlais (Príbeh princov)

kapitola VIII.

Darián:
Zobudili ma slnečné lúče, ktoré mi svietili do očí. Zrazu som zacítil, ako ma niečo šteklí na tvári. Otvoril som oči a uvidel som vlasy farby špinavej  blond. To sa mi snáď zdá. Zamračil som sa. ,,Graysooooon!" Zakričal som na celý hrad a zkopol som ho z postele.

Grayson:
Pohodlne a v teplúčku som si spal, keď v tom som začul veľký krik po ktorom nasledovala bolesť. Prekvapene som otvoril oči. Darián ma zhodil na zem? Brat na mňa nahnevane vykúkal z postele. ,,Dobré ráno."povedal som a zívol som. Bratovi sa v očiach zablislo a v zápätí bol pri mne. Držal mi ruky had hlavou a skláňal sa nado mnou. Čo to má za zvyk, stále ma dávať pod seba? ,,Čo tu robíš Gray? A ako to, že si spal v mojej posteli?!" Prepaloval ma pohľadom. ,,Ja som sem v noci za tebou prišiel ale ty si spal a..." V tom sa ozvalo klopanie a v zápätí sa otvorili dvere. ,,Princ Darián, ste v poriadku? Počula som buchot a tak som-" slúžka vo dverách zmlkla a pozrela na nás. Do tváre jej vošla červeň. ,,Prepáčte." Rýchlo povedala a zabuchla dvere. Radšej nechcem myslieť na to, čo si myslela.
,,A?"ozval sa netrpezlivo Darián. ,,A tak som si k tebe ľahol."dopovedal som. Zrazu sa ku mne naklonil a zastal tvárou len pár milimetrov pred mojou. Naklonil sa k môjmu uchu a zašepkal: ,,Vypadni." Pustil ma a vstal.

Posadil som sa a pošúchal som si chrbát, na ktorý som dopadol a pozrel som na boľavé zápästia, ktoré mi Darián stiskol. Porozhliadol som sa po izbe a všimol som si, že Darián stojí pri skrini a vyzlieka sa. Dal si dole košeľu a mne sa naskytol pohľad na jeho vypracované telo. Načiahol sa pre nejaké oblečenie. Zrazu sa otočil a pozrel na mňa. ,,Ty si ešte tu?" ,,N-nie."rýchlo som povedal. ,,Už som na odchode."postavil som sa a utiekol som.

                            ~~~~~~~~~

Hayden:
Sedím spolu s otcom, bratmi a jeho radcom v útulnej miestnosti. Kráľ sedí na pohodlnom kresle a ja s Dariánom a Graysonom na mäkkom gauči za malým stolom pred ním. Radca stojí po jeho boku a pozerá na nás. Viem čo si asi Darián myslí. S radcom sa nemajú veľmi v láske. ,,Chystám sa na návštevu do iného kráľovstva."prehovoril otec a ja som spozornel. ,,A to je dôvod, prečo ste tu vy." ,,Chceš nás vziať so sebou?"spýtal sa Darián. ,,Nie úplne. Vlastne, zoberem len jedného z vás." S Dariánom sme si vymenili pohľady.

Darián:
Keď otec povedal, že ide do inej krajiny, všetky bunky v mojom tele radostne poskočili. Zachvíľu budem kráľom Carlaisu a nebolo by na škodu, aby ma poznali aj inde vo svete. Naše kráľovstvo patrí medzi najväčsie, najkrajšie, najmocnejšie. Aspoň by ma  kráľ toho kráľovstva lepšie spoznal. Lenže...otčil som hlavu a pohľad sa mi stretol s bratovým...je tu ešte Hayden. Grayson sedel vedľa Haydena a pozoroval otca. Akoby ho to nezaujímalo, alebo s ním ísť nechce. On je ešte mladý. Nič by z toho nemal, za to ja...

Grayson:
Tak rád by som s otcom išiel, už len kvôli tomu aby som s ním strávil nejaký tan čas. ,,Ja pôjdem."ozval sa Darián. ,,Neviem či to pre teba bude najvhodnejšie." Namietol Hayd. ,,Predsa len, určite tam bude veľa šľachticov a ty...ich nemáš rád." Darián sa na neho zamračil. ,,Ja som najstraší. Ja mám právo si vybrerať."
Obaja sa na seba zamračili. Vedel som, že sa teraz začnú hádať. Povzdychol som si a sklonil som hlavu.  

,,Je to pre vás tak dôležité?" Spýtal som sa s nevinným úsmevom a oni na mňa pozreli. ,,Áno!" Jednohlasne vyhlásili a prepichli ma pohľadom. Opäť som slonil hlavu. ,,Ty z toho nič nebueš mať, Hayden." ,,Lebo ty si najlepší, ty musíš byť všade Darián." Ironicky povedal Hayd. ,,Áno presne tak." Hádali sa a ja som len čakal, kedy sa navzájom uškrtia. Je mi smutno. Cítim sa tak sám, hlavne keď sa bratia hádajú. Už si ani nepamätám aké to bolo, keď sa mali radi.

,,...To ale neznamená, že by si mal ísť ty." Povedal nahnevano Hayd a Darián sa mu chystal niečo povedať, keď otec zasiahol. ,,To už by stačilo, nie?" Povedal a pozrel na nich. Radca mu niečo pošepkal a Darián zaťal ruku v päsť. ,,Takto sa princovia nesprávajú. Snaď by ste sa kvôli tomu nezabili."povedal otec. ,,Keď sa meviete rozhodnúť, pojde Grayson?" ,,Ja?" Prekvapene som pozrel na otca. Chcel som namietnuť ale Darián a Hayden ma predbehli. ,,On je najmladší!" ,,Čo ak sa mu niečo stane?" ,,Mal by tu ostať..." a už to začalo znova. Rukami som si zakril uši, ale aj tak som všetko počul.
,,Pretože si o sebe myslíš že si najlepší len preto, lebo si prvorodený! Mať za kráľa egoistu nie je výhoda." ,,To sa pozri na seba! Ľudia ťa majú radšej len za to, že sa s nimi rozprávaš. Ale ja ťa nemám rád. Neznášam ťa!"
Z oka mi vypadla horúca slza. Prudko som vstal a zakričal som: ,,Už prestante! Správate sa k sebe tak hnusne akoby ste ani neboli bratia!" Hlas sa mi zlomil a všetci ma ticho sledovali. ,,Ste hrozní, obaja!"
Rozbehol som sa von z izby a cítil som, ako mi z očí tečú slzy.
,,To si posral." Zašepkal Darián Haydovi. ,,Neviem kto s tým začal."zamračil sa Hayd a otec rukou si pretrel tvár.

Vbehol som do svojej komnaty a hodil som sa na posteľ. Cítil som v srdci obrovskú bolesť. Teraz plačem do vankúša ako nejaká rozmaznaná princezná. Zotrel som si slzy ale nahradili ich nové. Nemám rád, keď sú ľudia na seba zlí.
Zavrel som oči a myslel som na to, keď som bol malý. Keď ešte žila naša matka. Zrazu som ucítil, ako ma niekto hladká po vlasoch. Neotvoril som oči, iba som si užíval teplo, ktoré vychádzalo z neznámej ruky. Bol to príjemný dotyk, láskavý ako dotyky matky. Asi sa už ponáram do sna. Pomyslel som si a pomaly som otvoril jedno oko, aby som sa uistil, že som tu skutočne sám...