Part.5

44 9 0
                                    

Po tom incidente s Harrym a jeho priateľkou (stále neviem ako sa volá),som nevyliezla zo stanu asi 3 hodiny. Nemohla som to dostať z hlavy. Stále som videla pred sebou chrbát Harryho priateľky,ako na ňom leží a rozdáva si to s ním. Fuj!

Trebalo mi už aj riadne na záchod, no rozhodla som sa,že to vydržím,pretože to by som asi stretla Harryho a to práve teraz nechcem. Asi tak najbližších 6 dní čo tu budeme. Ale to sa mi samozrejme nepodarí,keďže sa tu nemôžem skrývať naveky.

Ellie,Trish,Mike,Soff,Jeff a Zayn sa už vrátili. Asi pred hodinou. Ellie mi povedala,že boli kúpiť zásoby (alkohol), pretože už došli. Bola som šokovaná,že tu je niekde poblízku vôbec obchod. To znamená,že tu aj musí byť nejaké mesto,alebo dedinka. Takže keď už to bude fakt na nevydržanie (to nebude trvať dlho), viem kam mám utiecť.

Z môjho rozmýšľania o pláne úniku ma vyrušil zips. Niekto sem zase lezie. Neviem však,či tu prežije,pretože je tu strašne dusno. No ja som si zvykla. Keď už bol stan odzipsovaný,zistila som,že sa sem dobíja Harryho priateľka.

"Ahoj,môžeš na slovíčko?" Usmiala sa na mňa. Doteraz som si nevšimla,aká je pekná.

"Ahoj,jasné poď, posaď sa."  Tiež som sa usmiala a ukázala na miesto vedľa seba. Nemala som z toho dobrý pocit. Dúfam,že nebude rozoberať to, čo som dnes videla.

"Myslím,že my sme si ešte nepotykali." Povedala a nastavila predomňa ruku na znak,že jej ju mám podať.

"To je pravda. Ja som Tinnie." Povedala som a podala jej ruku. Keď si predstavím,čo všetko v nej mohla mať...

"A ja som Christie." Usmiala sa a potriasla mi rukou. Potomi ruku pustila a vážne sa na mňa zahľadela.

"Vieš, dnes keď si vošla do nášho stanu..." No do riti! Ona sa o tom fakt ide baviť.

"Neboj sa,nikomu to nepoviem. Ani nič podobné." Skočila som jej do reči.

"Nie, to som povedať nechcela. Ale ajtak ďakujem. Každopádne, prišla som sa ti tak trochu ospravedlniť." Povedala trochu zahambene.

"Ospravedlniť? Prečo?" Opýtala som sa nechápavo.

"No,že si nás takto s Harrym musela vidieť. Viem že ti to nebolo 2-krát príjemné." Povedala a mala pravdu. Fakt to nebolo ani z ďaleka príjemné.

"To je v pohode, ja sa pokúsim na to zabudnúť,takže o pár dní ani nebudem vedieť,že som niečo také videla." Klamala som. Dobre som vedela,že na toto len tak ľahko nezabudnem. Ale chcela som ju upokojiť, aby viac túto tému nerozoberala.

" Vážne? Uf, tak to mi odľahlo." Povzdychla si a usmiala sa.

Iba som sa usmiala, dúfajúc,že už sme si to vyjasnili a je koniec. No nebol.

"Dúfala som,že to vyriešime rýchlo,pretože sa mi o tom fakt nechcelo baviť. Je to trápne." Pokračovala spokojne. Páni. To dievča mi číta myšlienky. My si budeme rozumieť...

•••

Po odchode Christie som sa rozhodla zo stanu vyjsť. Veď už sme si to predsa vyjasnili a k tomu mi strašne trebalo na WC. Takže som sa pozbierala a vyšla zo stanu. Keď už som chcela vykročiť k záchodu,vtedy mi došlo,že tu žiaden neni.  Spanikárila som. Ja to nepôjdem urobiť niekam do divočiny. To určite nie. Vyhľadala som teda Soff a dúfala som,že mi poradí. Ona vždy vedela čo robiť.

"Soff! Pomôž mi!" Zakričala som.

"Čo sa deje?" Opýtala sa vyľakane.

"Neviem kam mám ísť na záchod! A už to dlho nevydržím!" Hovorila som rýchlo,pretože moja potreba sa ísť vycikať stále rástla.

Story of my Life.Kde žijí příběhy. Začni objevovat