Zobudila som sa na ostré slnečné lúče, ktoré mi svietili rovno do tváre. Mala si si zatiahnuť JiWon. Keby si si zatiahla mohla si ešte spať,ale ty nie,musela si ísť rovno spať. Už zase,nemôžeš byť aspoň raz ticho? Opýtala som sa svojho "druhého" ja ktoré sa nachádza v mojej hlave. Zobrala som si mobil a išla na chvíľu na sociálne siete. Asi po pol hodine som išla do kúpeľne vykonať rannú hygienu. Kroky z kúpeľne smerovali k dverám skrine,ktoré som otvorila a vybrala si oblečenie.
Keď som sa obliekla,zišla som dole do kuchyne urobiť si raňajky a čaj. Keď som mala urobené raňajky aj čaj odniesla som si to do izby.
Keď som dojedla,odniesla som to do kuchyne a išla do izby pre notebook, aby som dokončila prezentáciu a poslal ju učiteľovi. Vykašlem sa na to a radšej pôjdem von.
Prechádzala som sa v parku,kde boli rodičia s deťmi na prechádzke,alebo na detskom ihrisku. Keď som vyšla z parku,uvidela som ihrisko kde nejaký chlapci hrali basketbal a dievča ktoré sa na nich smialo. Z diaľky som nevedela kto to je,ale čím som bola bližšie videla som Byung aj s chlapcami čo s nimi chodím na basketbal.
Prišla som k nim a pozdravila sa im. Odzdravili sa,myslela som že to budú ignorovať. Sa dala som si k Byung a spolu ich pozorovali.
,,No čo,ako v škole?"opýtala som sa Byung.
,,Ako vždy. Nič nové. Len v poslednom čase nám dávajú toho dosť veľa."odpovedala.
,,Ale aspoň sa nenudíš...."povedala som.
,,Inak,zabudla som ti predstaviť chalanov. Tak dávaj pozor a počúvaj. Ten vysoký je Namjoon,ale dávaj si na neho veľký pozor,všetko čo chytí sa rozbije,občas to ostane celé,ten tam je Jungkook,je tichý,čo sa týka dievčat je veľmi hanblivý ale keď nejaké spozná tak je veľmi zhovorčivý a otravný,tam je Kim Taehyung, šialený chalan,ktorý je za každú zábavu,no však,vie byť aj sexy,čo ti poviem. Niekedy je dosť uchylny,ale na to si zvykneš,a taktiež,keď ťa chytí za zadok,nič si z toho nerob,hah. Ako vravím,je to úchyl. Ale inak je v pohode hehe,tamto je Jin,najstarostlivejší chlapec na zemi,tam je Yoongi,vyzera ako malé a neškodné mačiatko,ale vie byť aj veľmi strašidelný,ale na to si zvykneš,tam je Hoseok, najväčšie slniečko tu na zemi,a tam ten malý potkan je Jimin,ten kto ho nepozná tak ako ja povie že vyzerá ako anjel ale to vôbec nie je pravda,je to veľmi úchylny ale za to veľmi milí chlapec. No a teraz ich už poznáš."povedala. Ja som sa potichu smiala.,,Nemôžu byť až taký strašný,či môžu?"opýtala som sa zo smiechom.
,,Keď ich spoznáš,potom sa ťa opýtam."povedala.
,,Dobre. Aj keď si neyslím že sú až taký strašný ako si povedala."povedala som.
,,O chvíľu končia. Nechcela by si ísť s nami niekam?"opýtala sa.
,,Ja neviem. Ešte som nedorobila prezentáciu. Aj keď ju dnes už asi nedokončím."povedala som.
,,Prosím poď."prosila ma a snažila sa urobiť psie oči ktoré sa jej podarili.
,,Tak dobre,pôjdem."odpovedala som.Chvíľu sme sa rozpravali. Keď skončili prišli si sadnúť a napiť sa.
,,Tak,môžme ísť."povedal Jin.
,,Tak poď JiWon."povedala Byung.
,,A kto povedal že ide s nami?"opýtal sa Yoongi.
,,Ja a buď ticho."povedala Byung.
,,Ja idem radšej domov,dokončiť tu prezentáciu a pripraviť si veci na zajtra,keď poobede príde učiteľ."povedala som. A otočila sa na odchod,urobila dva kroky a niekto ma chytil za zápästie. Otočila som som sa a pozerala sa na mňa zamračená Byung.
YOU ARE READING
Strach alebo Radosť
FanfictionV šiestich rokoch mi zomrel otec. Ostala som len s mamou,ktorá sa o mňa veľmi nezaujíma. No všetko sa zmení v Seoule.