,,Park JiWon?"opýtal sa učiteľ pri kontrolných testoch.
,,Som tu pán učiteľ."odpovedala som. Pozrel sa a niečo si zapísal do zápisnika a priniesol mi testy.
,,Keď to budeš mať hotové, donesieš mi to a počkáš kým ti to opravim."povedal. Prikývla som hlavou a začala vyplňovať test.Keď som to mala konečne vyplnené, odniesla som testy učiteľovi a išla si sadnúť. Po nejakom čase si ma zavolal.
,,Ako ti to povedať JiWon...no nebudem to tu naťahovať, neprešla si...som z teba veľmi sklamaný."povedal.V ten moment som sa zobudila. To bol strašný sen, dúfam že aj posledný. Od dnešného dňa si budem robiť "domáce úlohy" na čas. Po chvíľke ležania v posteli a pozerania sa na biely strop som sa postavila a išla vykonať rannú hygienu. Keď som skončila išla som prezliecť.
Keď som bola oblečená zišla som dole so zošitmi a notebookom. Sadla som si za jedálenský stôl a začala so robiť poznámky a "domáce úlohy".
..........................................
Keď som skončila s úlohami išla som sa naobedovať a teraz pozerám nejaký film. Keď som už od nudy filmu zaspávala, niekto začal zvoniť a búchať na dvere ako šialený. Rýchlo som išla otvoriť dvere. Keď som ich otvorila, dnu vbehla zadnýchana Byung. Odstrčila na od dverí ktoré zavrela a zamkla.
Byung POV
Konečne koniec školy, konečne idem domov. Keď som bola prezutá a oblečená, vyšla som z tej mučiarne na čerstvý vzduch. Po chvíli chvôdze som počula ako na mňa niekto volá,otočila som.
,,Byung, okamžite stoj!"zakričal na mňa môj milovaný braček.
,,Nie!"zakričala som späť a začala utekať.
,,To si nemala robiť, ja ťa chytím! Doma budeš mať problém!"kričal keď začal utekať za mnou.Nevedela som kam mám ujsť, keďže by ma doma našiel, ale po chvíľke rozmýšľania som prišla na to, že JiWon je doma, takže smer JiWon.
Keď som bola pred jej dverami začala som zvoniť a búchať na dvere ako pošahaná. Po malinkej chvíľke sa otvorili dvere a ja som veľmi rýchlo vošla dovnútra. Odstrčila som ju od dverí, rýchlo som zavrela a zamkla. Keď som sa otočila na JiWon, iba sa na mňa pozerala. Naznačila som jej že jej to vysvetlím len musí chvíľu počkať.
Leo POV
,,Byung, okamžite stoj!"zakričal som.
,,Nie!"zakričala späť a začala utekať. To si robí srandu.
,,To si nemala robiť, ja ťa chytím! Doma budeš mať problém!"zakričal som a začal za ňou utekať. Mala veľký náskok keďže začala utekať skôr.Keď som dobehol pred náš dom, rýchlo som ho išiel prehľadať. Nikde nebola, takže to znamená že je u našej susedky JiWon.
JiWon POV
Chytila som ju za ruku a zaviedla ju do obývačky, kde som ju posadila na sedačku a ja som jej išla pre vodu.Pohár s vodou som položila pred ňu na stôl, sadla si oproti nej a čakala kým mi vysvetli to jej "prepadnutie".
,,Ja čakám."povedala som jej.
,,Na koho? Na Jungkooka?"opýtala sa provokatívne.
,,Nie, nečakám!"odpovedala som. Po chvíľke ticha som sa znova ozvala.
,,No ja čakám."povedala som jej znova. Keď mi chcela niečo povedať tak niekto zazvonil.,,No do riti."povedala.
,,Ty vieš kto to je, tak hovor."povedala som s malým naštvanim v hlase. Postavila sa a roztrapatila mi vlasy. Arghh.
,,Keď sa ťa bude pýtať či som tu, tak nie som. A tvár sa že si sa práve zobudila."povedala.
,,A potom mi to už konečne povieš?"opýtala som sa. Iba prikývla na súhlas.Išla som mu otvoriť. Ešte len som ich otvorila a už sa ma začal vypytovať.
,,Ahoj, je u teba Byung."opýtal sa.
,,Ahoj, nie je."odpovedala som.
,,Ja viem že je, tak neklam. Kam inam by šla."povedal.,,Keď raz poviem že tu nie je, tak tu nie je. Možno bude u inej kamarátky."odpovedala som.
,,Tak ďakujem aj keď si mi nepomohla a ospravedlňujem sa ak som ťa zobudil."povedal.,,Nezo- teda ospravedlnenia sa prijíma."odpovedala som. Ona sa na mňa pozrel pohľadom ty vieš kde je.
,,Je to všetko čo si chcel?"opýtala som sa.
,,Áno je, tak sa maj."odpovedal.
,,Ahoj."odzdravila som sa, zavrela dvere a išla sa učesať.
Keď som bola učesaná, vrátila som sa k Byung.Leo POV
Aj tak viem že si tam Byung. Domov raz prísť musíšJiWon POV
Keď som bola učesaná, vrátila som sa k Byung.
,,Tak hovor."
,,Stala sa vec kvôli ktorej mám malý problém, heh."odpovedala.
,,Musela to byť pekná vec, keď sa tak červenáš."povedala som.
,,Nečervenám!"
,,Ale červenáš."povedala som jej s úsmevom.
,,Nečervenám sa a bola to tá najkrajšia vec v mojom živote."povedala so zasneným pohľadom.,,Ta ty tak heej."
,,Ale prestaň."povedala.
,,Ty si ale dračica."povedala som a zasmiala sa. Byung sa naštvala a začali sme sa "biť" lenže z tej malinkej "bitky" sa stala poriadna bitka ktorú aj tak vyhrala Byung, predsa len je najväčší BOSS. Keď sme sa ukľudnili, tak sme išli pozerať rozprávku...........................................
A z jednej rozprávky sa stalo desať. Byung sa pozrela von a keď uvidela že je tma, tak sa rozhodla že ide domov.
,,JiWon, idem domov."povedala.
,,Oki, ale musíš si ešte doma urobiť úlohy, pretože si si ich neurobila."
,,Joooj, mne sa nechce."zúfalo povedala.
,,Chce, lebo nechceš dostať poznámku."
,,Pravda. Tak ja idem, ahoj JiWon."pozdravila sa.
,,Ahoj Byungie."odzdravila som sa a išla ju odprevadiť.Keď odišla tak som išla pre notebook, zošity a išla som do izby. Položila som to na svoje miesto, zavrela dvere a išla sa osprchovať.
Keď som bola osprchovaná ľahla som si do postele a išla ešte trocha na mobil. Po chvíľke som mobil vypla a dala ho nabiť. Zahasila som a po chvíľke som zaspala.
..........................................
Uprostred noci som sa zobudila na ako mi cinkol mobil. Zobrala som ho a pozrela sa kto ma môže o takej neskorej hodine budiť. Bola to správa ktorú som rozklikla.
Neznáme číslo:
Ahoj JiWon, teplo sa obleč a choď vonku. Čakám ťa pred domom.Jungkook😊
Zdravím vo spolok, takže je tu po rokoch nová časť 😊 dúfam že sa páčila. 😊 Dúfam že už ich budem vydávať častejšie. Zatiaľ sa s vami lúčim a uvidíme sa možno čoskoro.😊
YOU ARE READING
Strach alebo Radosť
FanfictionV šiestich rokoch mi zomrel otec. Ostala som len s mamou,ktorá sa o mňa veľmi nezaujíma. No všetko sa zmení v Seoule.