Satsuriku no Tenshi

Úvod

Rachel šikmo
Zack hrubo

Volám sa Rachel Garden. Mám 13 rokov a som bez rodičov. No žijem so Zackom. Podľa dohody ma mal zabiť keď sa dostaneme z tej budovy. Za ten čas čo sme tam boli, sme sa ale zblížili a tak porušil dohodu a nechal ma nažive. Ponúkol mi aby som s ním utiekla. A tak tak teraz sa skrývame a zabíjame ľudí. Za ten čas čo som s ním, mám pocit, že ho čoraz viac začínam milovať. Aj keď viem že on to tak cítiť nebude, chcem byt s ním za každú cenu. Je jediny koho mám. Preto ostanem s ním a budem mu pomáhat s vraždami.

Je večer. Čas, kedy so Zackom vychádzame do ulíc a začína sa zábava. Zo Zackom bývame v opustenom dome. Možno to nie je najluxusnejšie, ale stačí nám to. ,,Ray!" Zakričal na mňa. ,,Hm?" ,,Poď, ideme von" Vybrali sme sa von. Prechádzali sme ulicami Tokia a šli sme na miesto, kde chodíme najčastejšie. Do úkrytu takých ako my. Vrahov, zlodejov, násilníkov a podobne. Hneď pri vchode stál Willi. Je to zlodej. Poznáme sa už od kedy sme odišli. Pozdravili sme sa a šli sme dole po schodoch. Prišli sme do baru a sadli sme si za bar. Ja som si objednala som si ako väčšinou kolu a Zack nejaký alkohol. ,,Čo chceš dnes robiť?" ,,Eee... Potrebujeme peniaze, takže niekoho okradneme!" Prikyvla som a Zack išiel za nejakymi chlapmi. Po hodine sme odišli. ,,Ideme na Yatovu ulicu. Určite tam budú nejaky bohatý týpkovia" Boli sme tam. Čakali sme v tieni na niekoho, kto prejde. Po dvadsiatich minútach sme počuli hlas. Bol ženský, takže toto bude ľahké. Zack vyšiel z tieňa, a pomaly si to k nej mieril. Keď bol vedľa nej, ztrhol jej kabelku z pleca a utekal preč. ,,Heeej! Pomoc! Okradol ma!"  Ja som za ním bežala z druhej strany, aby som nemusela utekat okolo tej ženy, čo asi nezabralo pretože sa rozbehla za mnou. ,,Hej! Stoj! Vráťte mi moju kabelku!" ,,Zack!" Vyšiel spoza smetiaka a vrazil tej žene do chrbta nôž. ,,Myslela som že ju nezabiješ" ,,Videla ťa a utekala za nami. Si neopatrná, musís byť nenápadnejšia." Pokarhal ma a telo sme hodili do kontajnera. Nenápadne sme sa vytratili z uličky a šli sme medzi ľudí. Potulovali sme po obchodoch a nakúpili sme si ako vždy jedlo. ,,Hej Zack, poďme sa tam pozrieť" Ukázala som prstom na miesto, odkiaľ sa ozývala hlasná hudba. ,,Aah, fajn" Na námestí bola nejaká akcia. Predrali sme cez ľudí, lenže ja som nic nevidela. Stupla som si na špičky, no ani to mi nepomohlo. Poťahala som Zacka za mikinu aby si ma všimol. ,,Čo?" ,,Nevidím" ,,Bože, si nízka" Zdvihol ma na ruky a posadil si ma na plecia. Páni, boli tam tanečníci, kúzelníci, nejaké atrakcie a stánky. ,,Pozri sa" ukázala som na jeden stánok s plyšákmi. ,,Jedného chcem" Zobral ma k jednému stanku kde predávali veľkych plyšákov. ,,Ktorého chceš?" ,,Toho" Vybrala som si veľkého zajaca. ,,Na" ,,Ďakujem" ,,Chceš sa tu ešte popozerať?" ,,Hn" Stále som sedela na jeho pleciach, takže som mala dobrý výhľad na všetko. Po pol hodine sme sa vybrali domov. Pred domom ma zložil dole. ,,Aish... Nemáme nič na jedenie. Zajtra treba nakúpiť" Šli sme si ľahnúť.

Nevedel som zaspať, bolel ma chrbát jak som ju dnes nosil. Vstal som a rozmýšlal som čo budem robiť. Cvičiť s kosou sa mi moc nechcelo, aj tak ju moc nepoužívam skôr teraz nôž. Skontroloval som Ray či spí. Vyzeralo to že áno. Tak som si zobral stoličku a prisunul som si ju k jej posteli. Bola zlatá keď spala. Musím uznať že je to pekné dievča. Ale tak... kto by miloval zabijaka ktorý nevie pomaly ani čítať? Nikdo... Po asi hodine sledovania som sa postavil a šiel som pozreť do Brlohu chcel som sa napiť. Peniaze som mal tak prečo nie. Keď slm vošiel bol tam Ronnie. Najhladanejší vrah v Tokiu. "Čau Ron jak ide život?„ za tú dobu jak som sa pýtal mi týpek pri bare doniesol alko. "Žijem, žena tiež takže som dosť dobre na tom teraz. A čo ty Isacc?„ "Nehovor mi tak nemam to rád. A v pohode s Ray teraz žijeme v nejakej starej budove ale niesu tam žiadne problémi... Stále sa učí ale ide jej to.„ "Je to ešte dieťa nemôžeš od nej čakať zázraky.„ "Aishh bez teba by som si ani nevšimol že je to dieťa„ zasmiali sme sa. Mal som už dosť vypité tak som sa rozhodol že pojdem. "Dobre Ronnie idem už lebo sa mi začína rozmazávať. Zajtra sa znovu vidíme čau.„ "Jasne jasne choď už čus„ postavil som sa zaplatil som a namieril som si to domov.

Asi o druhej ráno som sa zobudila na nejaky zvuk. Vstala som a šla som sa pozrieť. Bol to Zack. Trocha sa tackal. ,,Zack?" ,,Hm? Zobudil som ťa?" ,,To nič. Kde si bol?" ,,Nemohol som spať, tak som si išiel vypiť." Zatackal sa,radšej som mu pomohla do postele. Zaspával a tak som ho uložila. ,,Dobrú" pohladila som po tvári a išla som si aj ja ľahnúť.
Ráno som vstala ako prvá. Predpokladám, žs bude ešte chvíľu spať, tak môžem ísť nakúpiť. Obliekla som sa a keď som prechádzala okolo Zacka, dala som mu pusu do vlasov. V meste som šla do menších potravín, kde som toho nakúpila celkom dosť. Len v obchode som strávila asi hodinu. Potom som zašla do lekárne, kde som kúpila nejake lieky a obväzy keby náhodou. Zastavila som sa aj v drogérii. Tak ako väčšinou som sa šla pozrieť aj do iných obchodov. Rada chodím do jedného obchodu s knihami. Sú tam skvelé knihy. Najradšej čítam fantasy. Tak ako vždy som si zobrala moju obľúbenú knihu a čítala som. Po hodine a pol  som odtiaľ vyšla. Vážne sa mi s tými taškami zle chodilo, sú tažké. Dnes je celkom  pekne, mohli by sme dnes navštíviť Eddieho, dlho som  ho nevidela. Vždy má pre mňa pekné kvety z ktorych mi robí veniec na hlavu. Ako som premýšľala, niekto do mňa narazil a ja som spadla. ,,Hej! Dávaj pozor kadiaľ ideš!" ,,Prepáčte" ,,Hlúpe decko" Postavila som sa a pozbierala nákup ktorý mi vypadol. ,,Som doma" ,,Kde si bola tak dlho?" ,,Čítala som si" ,,Um bolí ma hlava" ,,Kúpila som lieky použi ich. Urobim nieco na jedenie" Spravila som omelety a dala som ich na stôl. ,,Čo to máš na rukách?" ,,Hm? Ah niekdo do mňa narazil tak som spadla a vynadal mi" ,,Csss. Kto to bol?" ,,Neviem, nevadí som vporiadku... Pôjdeme dnes za Eddiem?" ,,Čo? Za tým malým ryšavým parchantom? Načo?" ,,Len tak, dlho som ho nevidela" ,,No dobre..." Povzdychol si, takže pôjdeme. Dnes sme nikam nešli, Zack cvičil a ja som varila obed. Urobila som ramen. Keď sme sa najedli zase sa vrátil k cvičeniu a ja som ho pozorovala. Je vážne silny, vždy ma ochraňuje. ,,Pójdeme už?" ,,No dobre dobre..." Cestou k Eddiemu sme sa zase zastavili okolo obchodu kde je ten náhrdelník tak som na neho pozerala. ,,No poď uuuuž" Ťahal ma odtiaľ  preč. Prišli sme k Eddiemu, jeho dom je ďalej od mesta, skoro pri lese. Zaklopala som na dvere, ktoré mi hneď otvoril. ,,Racheeeeeel!" Hneď na mňa skočil. ,,Dlho sme sa nevideli, chýbala si mi. Poďme sa hrať!" ,,Aj ty si mne chýbal Eddie, čo budeme hrať?" ,,Hej! Som tu aj ja" ,,Oh... ty si doniesla aj toto čudo?" ,,Ako si ma to nazval?" Ach už zase sa hádajú. Vždy ked sem prídeme sa musia do seba pustiť ako idioti. ,,Pokoj, len za nezabite. Eddie poďme sa hrať do lesa" ,,Áno poďme! Spravím ti tam pohreb" ,,Ešte jej niečo urobíš idem s vami" ,,Nie som ty. Ja jej neublížim, poď Rey" V lese sme hrali naháňačku a sľúbený pohreb. Musím uznať že ten náhrobný kameň bol pekný a kvety tiež.

Ten debil je až moc zvrhlí. Nemá ani 15 a už robí hroby. Pfff. "Aish už je dosť hodín pome už.„ "Musíte už?„ opýtal sa hnusne. Už už som chcel niečo povedať no Ray ma zastavila. "Áno už musíme ísť. Chceme sa doma ešte najesť a získať nejaké peniaze chapeš.„ "Aha jasné. Dobre tak ahoj Ray.„ "Ahoj...„ "Dúfam že sem už neprídeme...„ "Hejjj ja som ťa počul ty vysoké pako.„ "Nenazívaj ma pakom ty buzerant lebo ťa zabijem!„ vykríkol som no Ray ma už ťahala čo najďalej odneho. "Dohodli sme sa že Eddieho nezabiješ...„ povedala keď sme dorazili domov. "Dnes nikam nejdeš! Ostaneš doma budeš strážiť... Aj tak rozmýšlam či pojdem niekam ja.„ nemal som náladu. Vkuse som sa pozeral na to ako sa tý dvaja k sebe majú to ma zabíjalo. Bolelo to horšie ako vtedy čo som si presekol brucho. "Tak to vôbec keď pôjdeš ty pôjdem aj ja.„ "Nejdem! Mám náladu pod psa!„ bol som nervózny a mal som chuť sa zabiť. "Vysvetlíš mi čo ti je že si dnes taký mrzutý?„ "Je mi to že sa nedokážem pozerať na osobu ktorú milujem ako sa má k takému malému nechutnemu skrčkovy ako je Ed!„ povedal som a vystrelil som z domu aj s kosou. Namieril som si to do chudobnej štvrte kde ľudia moc nechodia lebo sa to tu hemží bezdomovcami. Presne kôli tomu som tu bol. Keď som našiel budovu kde majú bezdomovci útočisko začal som ich tam kosiť. Doslova. Po asi hodine ma to prešlo a celý od krvy som sa vybral do Brlohu. "Pre boha ty si dobrr doriadený...„ "Vien Ron. Bol som si trošku usporiadať myšlienky. Hej! Barman! Chcem jednu štvoritú whyskey. Tu máš peniaze hneď aj idem.„ povedal som nalial som to do seba a odišiel som domov. Samozrejme som si to viac krát rozmyslel tak som sa prechádzal len tak po uliciach. Okolo polnoci som sa vrátil domov.