Satsuriku no Tenshi

Ťažký deň

Dobre sme sa bavili keď prišiel Zack. ,,Aish už je veľa hodín, poďme už." ,,Musíte už?" ,,Áno už musíme ísť, chceme sa ešte doma najesť a získať nejaké peniaze chápeš..." ,,Aha dobre, tak ahoj Ray" ,,Ahoj" ,,Dúfam že už sem neprídeme....." ,,Hej ja som ťa počul ty vysoké pako" ,,Nenazývaj ma pakom ty buzerant lebo ťa zabijem!" Pane bože už zase. Vždy ked prúdeme, alebo odchádzame sa chcú zabiť. Radšej som ho ťahala preč aby do seba naozaj neskočili. Po ceste som vkuse niečo mrmlal a bol nervózny. ,,Dohodli sme sa že ho nezabiješ" Povedala som hneď, ako sme prišli domov. ,,Dnes nikam nejdeš! Ostaneš doma strážiť.... Aj tak rozmýšľam či niekde pôjdem ja" Tak to nie. Chcem ísť s ním. ,,Tak to vôbec, keď pôjdeš ty pôjdem aj ja."  ,,Nejdem! Mám náladu pod psa!" Čo to neho vošlo? ,,Vysvetlíš mi čo ti je že si dnes taký mrzutý?" ,,Je mi to že sa nedokážem pozerať na osobu ktorú milujem ako sa má k takému nechutnému malému skrčkovy ako je Ed!" Dokričal na mňa a odišiel. Osobu ktorú miluje? On... on ma miluje? Myslela som že mi toto nikdy nepovie... Rozbehla som sa von z domu a šla som ho hľadať. Myslím že pôjde niekoho zabiť, takže prehľadám mesto. Bola som sa pozriet skoro všade. Šla som na rôzne ulice no on nikde. Len prehľadávaním tých pár ulíc som strávila asi dve hodiny. Sakra kde zmizol? Už som prešla všetky miesta čo poznám. Začala som chodiť aj na miesta ktoré nepoznám. V nejakych uličkách som sa stratila a blúdila som. Podľa hodím čo sú na obchode je už jedenást hodín a ja neviem kde som. Myslím.... Myslim že som sa stratila. Som v úplne inej časti Tokia ktore poznám. Je to tu zvláštne a tmavé. Mám pocit že ma niekto pozoruje. Niekto stál vedľa mňa ,,Hej, ty nevyzeráš ako odtiaľto. Stratila si sa?" ,,Áno, neviem kde som" ,,Si pekná nechceš sa pobaviť? Veď noc je ešte mladá" ,,nechcem, ako sa odtiaľto dostanem" Zatlačil ma viac k stena až skm bola na nej skoro nalepená. ,, No taaak~ možem aj po zlom" Mám toho dosť. Na toto nemám čas. Len s ním som premrhala desať minút. Kopla som ho tak ako ma učil Zack do rozkroku a potom lakeť. Zviezol sa k zemi a ja som utekala. ,,Za toto zaplatíš!" Postavil sa a bežal za mnou. Čo teraz čo teraz? Už asi chápem, prečo nemá Zack rád keď sa potulujem mestom sama. ,,Neújdeš mi!" Videla som osvetlenie mesta, to je ono! Bežala som ďalej no to by som nebola ja keby sa nepotknem a kameň a nezosypem sa na tú drsnú cestu. Rýchlo som sa postavila a šla som ďalej. Doslova som vyskočila von z uličky, no ten chlap ma už von nesledoval. Pozrela som sa na na ruky ktoré som mala oškreté a na kolená ktoré boli dosť škaredé. Ach... prečo jaaa. Hľadala som cestu k baru a našťastie som ju aj našla. Vstúpila som a začala hľadat Zacka. ,,Neviseli ste Zacka?" ,,Pred hodinou tu bol, no povedal že ide ešte von" Musí byý niekde blízko. Hľadala som a hľadala, už sa cítim ako blázon alsbo stopársky pes. Vlastne keby som bola aspoň ten pes tak by som ho našla. Je 2:30 ráno, už neviem. Štípu ma ruky a kolená. Sadka som si na lavičku, lebo už vážne nevládzem. Z koliem a rúk mi tečie krv, mala by som íst domov. Keď som sa vrátila domov boli už tri ráno. ,,Zack?! Zack si doma?" ,,Kde si do riti bola?!" Privýtal ma krikom. Vážne milé od neho, tak ja behám snáď po celom Tokiu aby som ho našla a dostanem toto.... ,,Hľadala som ťa. Bola som všade, aj tam kde to nepoznám no nemohla som ťa nájsť." ,,Kde že si bola? A čo to maš s rukami a čo tie kolená?!" ,,No ako som ťa hľadala, som sa stratila a bola som v nejakých uličkách kde ma nejaky chlap obťažoval a potom nahaňal, no a ako som utekala tak som spadla" ,,Bože ty si baka... Čo ťa obťažoval?! A si v poriadku? Vidíš pre toto vravím aby si neliezla tam kam nemáš!" ,,Ja viem, prepáč" Chytil mi ruku a posadil ma. Vytiahol lekárničku a ošetril mi zranenia. Štíiiipe. Hm, je to celkom dobre spravené. Keď skončil prišiel ku mne bližšie. ,,Kurva vieš ako..." ,,Aj ja o teba" Usmiala som na neho. Viem že sám mi nepovie že sa bál.

Keď som počul jej hlas odľahlo mi. Začali sme po sebe hulákať no keď som sa ukludnil začal som jej dezinfikovať rany. Keď som skončil chcel som to povedať. No skočila mi do reči. "Mohla si ma to nechať dohovoriť„ "Aj tak by si to nepovedal. Nechceš si to priznať proste. Ja to chápem Zack.„ chcel som si ísť už lahnúť. "Zack?„ oh nie. Ona sa bude pýtať teraz na to čo som povedal. "Mohol by si dnes spať pri mne?„ to som nečakal. "A-asi hej...„ povedal som chytil som ju, hodil som si ju cez plece a odniesol som ju do jej izby. Zložil som ju a ona si lahla. Lahol som si k nej veď čo. Zaspal som hneď ako som zavrel oči. "Aj ja ťa milujem...„ to boli slová ktoré som ešte zachytil a hneď nato som zaspal. Keď som sa zobudil Ray ma obímala. Bolo už asi osem hodín a tak som sa rozhodol ju nebudiť a len ďalej spať.

,,Mohla by si ma to nechať dohovoriť?" ,,Aj tak by si mi to nepovedal. Nechceš si to priznať proste. Ja to chápem Zack" Stačí mi, že viem že sa o mňa bál. Dnes som mala stresu dosť. Nechcem byť v noci sama. ,,Zack? Mohol by si dnes spať pri mne?" ,,A-asi hej...." Odľahlo mi že ma neposlal dopreč, to by bol trapas. Chytil ma a prehodil si ma cez plece ako inak že  ako vrece zemiakov. Odniel sa do mojej izby a položil ma na posteľ. Ľahol si vedľa mňa a pred tým než sme zaspali, som mu pošepkala ,,Aj ja ťa milujem...." Neviem či to počul, no dúfam že hej. Občala som ho a aj ja som zaspala. Prebudila som sa o desiatej ráno, so Zackom vedľa seba. Sadla som si, čím som aj jeho prebudila. ,,Dobré ráno" ,,Hmm dobre" Vstali sme a šli sme sa naraňajkovať. Po rannej hygiene som sa vrátila k Zackovi, ktorý sedel  v obývačke. ,,Ako sú na tom tvoje kolená?" ,,Ešte to trochu bolí" Odlepil mi leukoplasty a ošetril to ešte raz. Zdržiavali sme sa doma, ja som si kreslila a Zack ako vždy posiloval. Kreslila som jeho, nemám zatiaľ jeho žiadny obrázok. Nekreslila som ho síce ako cvicí, ale ako sa oháňa kosou. Ťažšie sa mi kreslili jeho obväzy. A vlastne to by ma zaujímalo prečo má na sebe obväzy? Myslím žeby mi to zatiaľ nepovedal keďže je aký je, ale raz sa ho na to opýtam. Možno pod nimi schováva strašné akné, alebo jazvy. ,,Ray...."  Bola som zahĺbená v myšlienkach a kreslení, že som si ani nevšimla že už nie je vo svojej izbe. ,,Hm?" ,,Môžeš mi vysvetliť prečo na mňa vkuse čumíš?" ,,No ja-" ,,A čo to tam čarbeš?" ,,Ja nečarbem ale kreslím, presnejšie teba" ,,Mňa? Ukáž to sem" Zobral mi môj skicár a vyvalil oči. ,,Páaani... To je husté" ,,Páči sa ti to?" ,,Áno si šikovná, môžem si to nechať?" Pohladil ma po hlave a prikývla som. Nech si to nechá, ak mu to urobí radosť. ,,Hey ja idem, ty ostaneš tu a budeš strážiť rozumieš?" ,,Hn" Zack odišiel a ja som si spravila jedlo.  Je už preč tri hodiny. Ľahla som si na gauč a zaspala.