Zobudila som sa, dobalila som si veci a obliekla som si veci, ktoré som dostala. Rozlúčila som sa s rodičmi a sestrami a vyšla som pred dom. Bolo mi za nimi smutno. Už vtedy... a to sa to všetko ešte iba začalo...
Čakal ma taxík. Odviezol ma na letisko. Prešla som všetkými kontrolami a čakala na lietadlo. Nastúpila som do lietadla. Po chvíly sme vzlietli.
Čítala som opäť ten istý časopis, čo minule. Tentokrát tam už bolo spísané všetko z losovania. Každé slovko, každá drobnôstka, jednoducho všetko. Pretočila som stránku časopisu a uvidela som fotky nejakých dievčat. Boli to súťažiace. Moja konkurencia... pri každej bolo napísané meno, vek, provincia a každá tam mala svoju fotku. Prechádzala som si mená a fotky. Zastala som pri tom svojom. Zapozerala som na svoju fotku. Mala som na nej tú istú pózu, ktorú som urobila, keď som poslednýkrát videla svoju naozajstnh najlepšiu kamarátku. Odvtedy som ju nevidela... Zaspala som. Bola som z tohoto všetkého unavená.
Otvorím oči a zobudím sa na lúke. Ležím v letných šatách na tráve medzi pestrofarebnými tisíckami kvetov. Je to tu nádherné.
Začujem hlasy. ,,Iss, poď! Rill a Groo už počítajú! Poďme sa schovať na ten posed! Tam nás nenájdu," hovorila Clare.
Postavila som sa, obula som si topánky a bežala som za Clare. Bežali sme cez celú lúku až k poľovníckemu posedu.
,,Poďme hore!" zakričala Clare.
,,Clare, si si istá? Je to dobrý nápad?" spýtala som sa neisto.
Clare prikývla a kývla na mňa rukou. Začala liezť po rebríku. Vyliezla hore a vošla do posedu.
,,Je to tu veľké!" skonštatovala, keď vyšla na balkón posedu.
Prišla som k rebríku. Obzrela som sa a už som videla na druhej strane Grooa a Rilla. Vyliezla som ku Clare čo najrýchlejšie. Vošli sme dnu a skrčili sme sa.
Po asi pätnástich minútach sa nám už nechcelo schovávať, a tak Clare vyšla na balkón. Pohľadom našla chalanov.
,,Rill, Groo!" kričala na chalanov a mávala rukami skákajúc na balkóne posedu.
Po asi dvoch minútach si ju všimli a začali bežať k nám. Ju však to skákanie neprestalo baviť. Keď pribehli k posedu, balkón sa pod Clare zlomil a tá s krikom bolestivo dopadla na zem.
,,Clare!" kričala som za ňou.
Spadla a ja som preskočila dieru v drevenej "podlahe" na balkóne. Zliezla som dole po rebríku a pribehla k nej. Bola v bezvedomí.
,,Clare, vstávaj!" kričala som na ňu, akoby to mohlo pomôcť.
Rozbehla som sa za mamkami nás štyroch, ktoré si robili piknik.
,,Mami! Mami, Clare spadla z posedu!" kričala som a všetky štyri sa rozbehli k posedu.
Rillova mamka zavolala záchranku. Moja mamka si prezrela Clare a smutne skonštatovala, že Clare už nežije.
,,To nemôže byť pravda! Nie!" presviečala sa Clarina mamka, ale nepomohlo jej to.
Trhlo mnou. Do očí sa mi navalili slzy. Skoro som sa rozplakala. Vybrala som z ruksaku vankúš, priložila som si ho pred tvár a vtedy som sa už rozplakala naozaj.
Chúďa Clare... Bola super! Ona si to nezaslúžila! Nevedela som prestať na ňu myslieť.
Tak a druhá kapitola. Trochu narýchlo, ale nejako som to stihla. Dúfam, že je všetko ok;)
WokwaniraTwo
