Pobalila som si veci a taxíkom som išla z intráku na letisko. Mali sme dosť peňazí na to, aby som lietala každý týždeň lietadlom nejaký ten čas. Ocino je šéf vo vysokozárobnej firme, mamka je dobrá a dobrezarábajúca lekárka v jednej z najznámejších nemocníc. Máme dosť všetkého, ale dokázali by sme žiť aj bez toho. Dovoľujem si povedať, že sme celkom skromní, aj keď bohatí. Nebojím sa priznať to, vie to asi každý, kto ma pozná.
Keď som sa dostavila na letisko, mala som ešte dosť času do odletu. Prešla som teda všetkými kontrolami a všetkým ostatným a dala som si raňajky. V obchodíkoch som ešte kúpila každému z rodiny nejaký suvenír. Robím to vždy, keď idem zo školy domov. Potom som už iba čakala na lietadlo. Nemeškalo, prišlo normálne. Začali sme nastupovať. Išla som do prvej triedy, tak ako vždy.
Cesta ubehla celkom rýchlo. Už som si na to vlastne aj zvykla. Po ceste som čítala časopis, v ktorom sa písalo o losovaní do selekcie. Dnes to má byť... Ani neviem, prečo som sa tam prihlásila... Možno preto, že som nechcela sklamať moje sedemročné sestry. Každopádne, šancu nemám takmer žiadnu...
Lietadlo pristálo. Vystúpila som a prešla som cez letisko. Vyšla som von a objednala som si v požičovni áut, ktorá bola na letisku, taxík. Odviezol ma pred dom.
Išla som do obchodu. Možno niečo doma nemáme. Obchod bol blízko, možno dvadsať metrov od nášho domu. Prešla som cez cestu, chvíľu som išla po chodníku a vošla som do obchodu.
Kúpila som zopár vecí a vydala som sa domov. Dnes som mala celkom fajn náladu.
Odomkla som dvere na našom bielom trojposchodovom dome a vošla som dnu. ,,Som doma!" zakričala som na mamku a moje dve malé sestry.
Ocino bol ešte v práci. Prišla som do kuchyne a na kuchynskú linku som začala vykladať nákup.
Sestry ku mne pribehli a čakali, čo im dám. Obom som dala náramky s ich kameňmi narodenia. Prišla aj mamka. Tej som dala knihu, ktorá by sa jej mohla páčiť. Sestry sa tešili a aj mamka sa zjavne potešila.
Sestry začali so selekciou... ,,Začína losovanie do selekcie!" zakričala Bree nadšene.
,,Si tam iba šestnásťkrát!" doplnila ju Sree nahnevane.
Iba som nad týmto všetkým pretočila očami a dovykladala som nákup. Prečo si myslia, že by mal princ vylosovať práve mňa? Povzdychla som si nad predstavou, že by som mala žiť v paláci. Vtedy začali postupne losovať dievčatá.
Dovykladala som nákup a sadla som si na gauč. Sledovala som televíziu. Princ losoval prvé dievčatá. Keď prešiel k urne, v ktorej bolo moje meno, spozornela som. Nemyslela som si, že budem nejakú dobu žiť v paláci, ale v kútiku duše som stále verila. Princ vložil ruku do urny a vytiahol nejaký lístok. Prečítal to, čo na ňom bolo napísané. ,,Issis Rey Silex," povedal a ja som neverila vlastným ušiam.
Bree a Sree hneď začali kričať od radosti. Mamka bola zjavne rada tiež. Ja som nevedela, čo mám urobiť. Metali mnou emócie. Bilo sa šťastie so smútkom. Napokon som sa usmiala. Objala som Bree a Sree, samozrejme aj mamku. ,,Issis! Ty ideš do zámku!" kričala nadšením Bree.
,,Ono to vyšlo!" výskala od radosti Sree.
,,Ja, ja idem do zámku," zopakovala som stále omámene.
Začala som sa tešiť. Išla som do izby a hneď som si začala baliť veci. Vtedy mi však niečo prebleslo hlavou... A čo štúdium?! Ja ho nemôžem prerušiť! Som iba prváčka! Toto nemôže byť pravda! Určite sa mi to iba sníva. Ukľudňovala som sa, ale už vtedy som vedela, že s tým už nič nemôžem urobiť.
Začala som hľadať plusy na tom všetkom a našli sa. Nejaké sa naozaj našli. Nie som náladový človek, ale teraz sa zdalo, že naozaj som. Zrazu som sa cítila výnimočne. Výnimočne, ale aj užitočne. Konečne som sa cítila byť naozaj potrebná... Naozaj iná... Naozaj výnimočná...
Môj život sa môže zmeniť! Môže sa zmeniť k ešte lepšiemu, ako je teraz.
Tak prvá časť je tu! Trochu mi to (ok, trochu viac) trvalo, ale je to tu! Patrí to k rpg Selekce - počátek od WokwaniraTwo. Cover pridám neskôr, dnes už nestíham.
