I'm in love with INTROVERT

Nečakané veci

Tam nám otvorila dvere veľmi sympatická žena.
Žena:,, Ahoj, ja som Kyoshiho matka, Kate.

Ja:,, Dobrý deň, ja som Kyoshiho kamarát, Yukio." podali sme si ruky a potom prišiel ku dverám nejaký muž.

Muž:,, Kate, kto to je?" spýtal sa.

Kate: Zoznámte sa. Yukio, toto je Kyoshiho otec Yoshiro, Yoshiro, toto je Yukio, Kyoshiho kamarát.

Yoshiro: ,,Ahoj, rád ťa poznávam."

Ja:,, Aj ja vás."
Keď sme sa dozoznamovali, Kyoshi ma zavolal do jeho izby. Mal to tam nádherné. Všade na stenách mal plagáty anime postáv. Proste dokonalá otaku room. Predstavte si všetko čo má dokonalá otaku room, pretože takú on mal.

Ja:,, Kyoshi, máš to tu úžasné!" usmial som sa. Ale Kyoshi vyzeral smutne. Dúfam že ho niečo netrápi.

Ja:,, Kyoshi? Trápi ťa niečo?" spýtal som sa ustarane.

Kyoshi:,, J-ja len že, p-poďme napísať tú úlohu...."nevyzeral moc šťastne. A to ma trápilo. Ale teraz pôjdem tú úlohu napísať.

Ja:,, Okej, prepáč Kyo." pousmial som sa naňho.

Kyoshi:,, Y-Yuki... " (*rozplače sa*). Okamžite som k nemu prišiel a objal ho. Utrel som mu slzy a spýtal sa ho.

Ja:,, Kyo... prečo plačeš? Robíš mi starosti... "povedal som smutne s ustaraným tónom v hlase.

Kyo:,, J-ja s-som l-len r-rád že m-mám k-konečne p-pravého kamaráta."odpovedal nervózne ešte zo zaslzenými očami a prerušovaným tónom so vzlykmi od plaču.

Ja:,, Ale ja viem že ťa niečo trápi, ak mi to nechceš povedať tak to nevadí, ale bolo by ti potom lepšie." odpovedal som mu. Som celkom dobrý v odhade ľudí a celkovo v ľudskej psychológii. Všimol som si že mi niečo zatajuje. Nechcel som ho ale nútiť mi to hovoriť.

Kyoshi:,,Č-čo tým m-myslíš?" spýtal sa ma. Zasa som si všimol že mi niečo zatajuje.

Kyoshi:,, Už b-by si m-mal í-ísť..." odpovedal ustarane a smutne. Ja som sa naňho pozrel či je v poriadku, predsalen som prišiel len pred chvíľou.

Ja:,, Si si istý? Ani sme nezačali s tou-"tu ma prerušil.

Kyoshi:,, P-prosím..." odpovedal smutne.

Ja:,, Umm.. tak dobre, uvidíme sa zajtra v škole? "usúdil som, že vnucovať sa mu nebude veľmi dobré, tak som len urobil to čo povedal, vyzeral veľmi seriózne s tým čo hovoril.

Kyoshi:,, A-asi ano."potom čo mi povedal že mám odísť sa celý čas díval do zeme. Až doteraz, usmial sa na mňa najviac ako vedel. Ale videl som že to je fake smile. Bol naozaj z niečoho vystrašený alebo smutný.

Ja:,,Kyo..."znova som ho objal,no teraz smutným úsmevom. Vedel som že sa niečo deje.

Kyoshi:,, Y-Yuki, už b-by si m-mal ísť. Ď-ďakujem...ž-že si s-so mnou išiel."tu skončil a viedol ma ku dverám a keď som sa obul, tak ma odprevadil ku bráne. Tam sme sa rozlúčili a išli každý svojou cestou.

Keď som tak išiel, cestou domov som našiel niečo veľmi zaujímavé. Bol to kameň. Ale svietil na všetky farby dúhy. Doslova žiaril. Lenže bol pod lístiami takže bolo ťažké si ho vôbec všimnúť, ale všimol som si ho asi len preto, pretože bola tma. Zrazu ma prerušil nejaký hlas.
                
(tenkou je "hlas" a hrubou je Yukio)

Si si istý že to je tmou?

Áno, som si istý. Odpovedal som trochu prekvapene.

Vieš kto som?  Spýtal sa hlas.

Nemám ani tušenie kto si... Odpovedal som jasne.

Nuž, ja sa ti predstavím, ja som čarodejník. Povedal hlas.

A čo má čarodejník spoločné so mnou? Odpovedal som zvedavo.

Ty o tom nevieš?  Nechápavo sa ma spýtal čarodejník. Teda jeho hlas.

O čom by som mal vedieť? Odpovedal som taktiež nechápavo.

Aaach...tí začiatočníci...poď so mnou.. Povedal a objavil sa muž s čiernym plášťom, asi 180 centimetrov vysoký a s dlhšími čierno-modrými vlasmi. Ale potom som si všimol jeho oči, každé mal inej farby. Pravé oko mal modro-zelené a ľavé červeno-oranžové. Ako keď si predstavíte mačacie oči v týchto farbách, len tenšie.

V-vy ste čarodejník? Spýtal som sa hlúpo.

No nie, duch z druhej svetovej...odpovedal sarkasticky a pritom sa zatváril otrávene. Potom dokončil svoju vetu...Ano, som čarodejník...a keď pôjdeš so mnou, tak ti poviem niečo, čo ani ty sám netušíš...

Aaaha, asi chápem....takže vy ste čarodejník a ja sa mám dozvedieť o mne nejaké tajomstvo, ktoré viete iba vy?  Odpovedal som.

Čarodejník znovu nahodil ten otrávený výraz a odpovedal...
Áno, presne tak...