Janči - neni to úplne dokončené ale nezáleží veľmo na tom, nikdy som to mimochodom neopravovala takže yeehaw
Uprosted noci, keď svietil plný mesiac, osvetľoval dvorček tak ako slnko za dňa, Mina a Jonathan boli už dávno ustlatí v posteli. Mina spala tvrdo, užila totiž prášky, v posledných pár dňoch nemohla zaspať, nečistý, drápavý pocit, že ju niekto sleduje ju udržal bdelú.
Jonathan sa vrátil z ich malého dobrudružtva a keď bol späť, Mina už spala. Jonathan však nemohol zaspať. Akoby Minine podozrenie, že ju niekto sleduje prešlo na neho. Premýšľal nad krvavými očami od ktorých sa odráža svetlo mesiaca, premýšľal nad ostrými tesákmi, nad netvorom, ktorý ho trápil v Trannsylvánii.,
Bolo to tak dávno, a pritom sa to stalo len pár týždňov do zadu. Ale pre Jonathana to bol len úbohý sen, pri čoho spomienke ho zamrazí. Akoby celý jeho pobyt na hrade bol omámený, všetko o tom zážitku mal v hlave zamotané v hustej hmle, cez ktorú vidí len útržky.
Spomína si, kým stojí pred pootvoreným oblokom, na znetvorené ženy, na ich krvavé pery a nenávistný pohľad, na to, ako si prepletal prsty za chrbtom vždy, keď sa s ním gróf rozprával, len spomienka na prostú večeru za veľkým dreveným stolom na hrade ho ztriasla.
Jonathan sa zahľadel do svojeho odrazu. Zostarol - aspoň to tak vyzerá. Aká nehoráznosť, Dracula omladol a na Jonathanovej tvári sa javia nové a nové vrásky. Teraz mu práve zišli na um slová profesora Van Helsinga, že vraj by nemal tráviť noci bdením a premýšľaním, hlavne nie splny, keď má netvor najväčšiu moc. Spln však nebol ešte úplne plný a tak Jonathan presviedčal samého seba, že si môže vyjsť na terasu a prečistiť si myseľ a dúfa, že aj dušu.
Otvoril veľké sklenené dvere a vyšiel na terasu, pred ním sa rozprestieral zarastený dvorček. Pomaly pryvrel dvere a oprel sa o zábradlie.
Sledovať noc malo svoje čaro. Pamätá si, še Transylvánsky hrad mal taktiež svoje čaro cez noci, vyjúci vlci, noci nikdy tiché, podlaha praskala, omietka opadávala, ani jedna sekunda neprešla bez toho, aby sa na hrade niečo nedialo.
Dokonca aj gróf bol zo začiatku veľmi očarujúci. Jonathan, keď ho prvý krát stretol, nedokázal vydať ani hlásku. Bolo to zvláštne, ako sa mu podarilo prehltnúť všetky slová, na ktoré pomyslel.
Dracula mal neuveriteľne zvodnú atmosféru, ktorá ho nasledovala kdekoľvek išiel a Jonathan nebude klamať, aj jeho zviedol. Jonathan si nič nepamätá, no to, čo sa stalo by Mine nespomenul tak či tak.
Nerád by si spomenul na grófa, nerád by si spomenul na svoj hriešny pobyt na Hrade a predsa sa cíti tak,,,,hladný.
Po dvorčeku sa začala ťahať hmla. Jonathan sa nadýchol zhlboka, spoznal sladkú, až prehnitú vôňu, spoznal dusno vo vzduchu.
No Jonathan, namiesto toho aby bežal dovnútra, len pevnejšie stlačil zábradlie.
Prepadol ho strašný pocit, že nie je sám, jeho srdce nemohlo prestať zbesilo biť ako splašené.
Na Jonathanovom krku sa objavila ruka, prsty s ostrými nechtami sa jemne priložili k jeho tepne. Jeho kolená zmäkli a podlomili sa, za ním sa zhmotnila osoba a Jonathan si bol istý, že vie kto to je.
Grófova ruka nemusela ani násilne pritlačil a Jonathan na povel zdvihol hlavu, odhalil svoj krk netvorovi. Nechal ho priložil svoju tvár k svojmu plecu. Grófov dych smrdel ako kov a prehnité jablká. Jonathanovi to ale tentoraz nevadilo, bolo to viac vzrušujúce ako nechutné.
Jonathan zamrnčal keď cítil ostré zuby na svojom krku. Avšak gróf svoje tesáky nezaboril do jeho krvi, len dráždil citlivú pokožku. Vo vnútri, Jonathan bol potopený v strachu, na kraji života a smrti ale bol stále taký,,,,,hladný.
Nemá vysvetlenie, nemá ani pochopenie, žiadna otázka či odpoveď, len hlad. Jonathan už upadal do mdlôb a Dracula si to všimol. Hryzol do jeho jemnej koži. Jonathana prebudilo.
Jonathan na moment váhal, či má zvolať na Minu, na Sewarda, na Helsinga, no na miesto toho, aby niečo povedal, zas a znova prehltol všetky slová. Priložil ruku grófovi na hlavu, zvierajúci šedivejúce, čierne vlasy.
Grófova voľná ruka prešla na Jonathanov pás. Jeho chudé, dlhé prsty chvíľu blúdili, dokým sa nepreborili cez ľanovú košeľu, kde následne krúžili po bielej koži. Mesiac grófovi osvetľoval mladíkové celé erotické telo. Strhol jeho košeľu, svetlá krv začala tiecť zo škrabancov na jeho hrudi,
Jonathanova ruka prešla z grófových vlasov na jeho temeň, za ktorý sa ho snažil za každú cenu udržať pri svojom krku. Ostré tesáky boli zaborené hlboko v jeho žilách, gróf z neho cical krv pomaly, akoby ho chcel udržať pri vedomí. Jonathanovi to neprekážalo, naklonil hlavu a privrel oči.
Grófova ruka vošla do mladíkových nohavíc, v diaľke zavyli vlci spolu s Jonathanovým stonom. Rozleteli sa sklenené dvere, po dvore prebehol vietor.
Dracula otočil Jonathana čelom k sebe, preplietol svoje prsty s jeho hnedými vlasmi a naklonil jeho hlavu dozadu.
Jonathan sa pokúsil zhlboka nadýchnuť, zabránili mu vtom grófove červené oči, do ktorých keď sa pozrel ho zmrazilo. Dracula si priložil prst k ústam a jedným tesákom v nich urobil hlbokú ranu. S ústami zašpinenými svojou vlastnou krvou, Dracula pobozkal Jonathana, tvrdo. Násilne rozhryzol jeho mokrú spodnú peru, spustilo sa viac a viac krvi.
Jonathan roztiahol nohy aby mohol gróf pristúpiť bližšie. Dracula toho ihneď využil a pritlačil sa k mladíkovi. Mladý a jemný ako snežienka, krv teplá, horúca, krv taká chutná ako jeho prvý dúšok tiekla po jeho ľudskej koži.
Jonathan poslušne zhltol každú kvapku krvi, ktorú mu gróf daroval. Neschopný protestovať, nechal netvora strhnúť z neho oblečenie. Prehodil nohy okolo grófových bokov skoro ako žienka, no morálne skleslá. Nechal sa viesť grófovými rukami, nabrúsené nechty sa hýbali pod jeho nahou kožou.
Dracula zahryzol do Jonathanového krku a vytvorili druhú ranu z ktorej vystriekla krv prúdom. Jonathan sa pokúsil udržať ruky na zábradlí, no tie sa sami od seba hýbali, prehodili sa okolo grófových vyziabnutých pliec, jeho chrbát sa ohol keď v ňom ako blesk prešla bolesť a rozkoš zároveň.
Jonathan kričal ako zviera celý čas čo bol naplnený grófom, stonal ako žena, bez hanby a nahý vo vetry, jeho koža poliata krvou.
Draculove tesáky opustili jeho krk, netvor naklonil svoju hlavu do zadu a prehltol dúšok krvi.
Jonathan si vydýchol. Jeho telo sa uvoľnilo, prsty zaboril do grófovho chrbátu.
Dracula sa nemusel ani hýbať aby dosiahol Jonathanove sladké miesto, jeho silné telo bolo dosť na to, aby sa Jonathanovi roztopila myseľ, aby otvoril ústa a nehanebne vykríkol meno toho netvora.
Gróf sa naklonil k Jonathanovému uchu ,,Zriekni sa Boha," Rozkázal svojím ostrým hlasom. Jonathan ale nemohol vysloviť ani slovo, len sa ponáral hlbšie a hlbšie do rozhoše až dokým z jeho úst, ako odpoveď na grófov rozkaz, vyšiel len hlasný výkrik.
Dracula sa uškrnol, mladíková odpoveď sa mu veľmi páčila.
,,Oh Bože," Jonathan vykríkol, jeho pery zašpinené krvou a slinami, všetko mu tieklo po brade, po jeho odhalenej hrudi. Gróf v záblesku nenávisti prirazil tvrdšie, drevené zábradlie za Jonathanom sa podlomilo.
,,Oh Bože," Jonathan zašepkal, schoval tvár do grófovho pleca. Jeho prsty boli zovreté v kŕči, ťahali za grófove róby.
