Nič na svete nie je dokonalé a také ako na obrázku, ako to všetci vidia a vnímajú. Nikdy nedostaneš to, po čom túžiš, keď ti v tom bráni osoba, ktorú máš veľmi rada a nikdy ju nechceš stratiť. Viem, o čom hovorím, lebo práve teraz sa tak cítim.
Ležím na posteli plnej smútku, sĺz z mojich emócii, ktoré už pretekajú z pohára. Moje myšlienky sa predbiehajú v mojej mysli a hádajú sa, čo je správne a čo nie. Všetko je tak ťažké, ťažké si vybrať medzi jednou a druhou stranou. Prečo nemôže existovať niečo medzi tým, nejaký kompromis, ktorý by bol pre všetky strany vyhovujúci?
Len proste človek si myslí, že keď niekoho miluje, tak mu vlastní a môže s ním robiť to, čo on uzná za správne. Ale, čo ten človek, tá nežná duša, ktorá chce všetkým len dobre a nikdy by nikomu neublížila, čo bude ona robiť? Bude počúvať seba a svoje srdce, ktoré hovorí len to, čo je neho teba dobré alebo sa bude prispôsobovať inej mysli a iným myšlienkam, ktoré vôbec nechce, ale je taká dobrá, taký anjelik, že sa prispôsobí, aby bolo všetko skvelé a užasne dokonalé ako na instagramových postoch? Viem, aké to je, ja som taká istá, moja vnútro je tak dobré, že to až nie je dobré. Nikdy si nepoviem svoj názor alebo ako to naozaj v skutočnosti je, lebo by všetko zlé padlo na mňa a to nikdy nechcem. Párkrát som to skúšala,ale všetko sa zrútilo, moje vnútro sa zrútilo a preto nechcem, aby sa to stalo znova a znova. Viem, nikdy nie je dobré byť ticho a nepovedať si svoj názor, ale prečo ľudia sú potom takí zlí? Najprv hovoria, že aby som bola úprimná a potom znehodnocujú to, čo si ja myslím, že je správne pre nás? Každý človek má obdobie, kedy až priveľmi rozmýšľa nad vecami, ktoré potom preňho možno znamenajú stratu času, ale nikdy nie je nič na škodu. Všetko má svoje výhody a nevýhody. Zo všetkého sa dá vyňať to, čo uznáš za správne a to nesprávne si nebudeš všímať. Ľudia niekedy nevedia, čo chcú. Ani ja to teraz neviem, ale určite viem, že jedného dňa na to prídem a Boh mi to povie a budem nasledovať cestu, ktorá je pre mňa tá pravá, jedinečná.
Každému tá cesta príde, len už je len na tom človekovi, či tú cestu príjme alebo nie. Niekedy to je risk, ale keď sa človek bude snažiť, všetko sa dá zvládnuť. Úplne všetko. Všetko nemožné sa môže stať možným. Len proste musíš chcieť. Bez toho to nepôjde. Ale viem, že každý človek, aj keď bude po tej svojej ceste chodiť kľukato a po jamách, zníženinách, ale aj vyvýšeninách či horách, vždy sa to dá zvládnuť, keď chce. Keď prídeš na koniec cesty, čaká ťa tam prekvapenie. Pôjdeš po krásnych bielych schodoch a uvidíš len svetlo, ktoré nikde nevedie. Ale tam ťa bude čakať to, na čo si čakal celú tú náročnú cestu. Bude to dokonalé. Nikto nevie opísať aké to tam je krásne, ale odtiaľ človek neklesne. Už je tak zvyknutý na to, že neklesne. Ale nikdy nemôže povedať anjelom plných zlej energie, že čo ich čaká na konci ich cesty, aké to je dokonalé a aké to všetko ako z rozprávky, ktoré sú len myšlienky mysli nejakej postavy. Všetko, čo sa opisuje v rozprávkach, či citátoch sú len tie znaky, ktoré ti dáva duch. Sú to len nápovedy, čo ťa čaká na konci cesty. Ale niekedy tie myšlienky môžu byť aj od zlého ducha. Sú to myšlienky plné toho, čo všetko ťa čaká tú náročnú cestu až po koniec, o ktorom nikto nevie.
Verme a potom dostaneme za to odmenu. Pripravme sa na to najhoršie a potom uvidíme, že to až tak zlé nebolo. Nie je nič zlé ako myslieť len na dobro a byť stále optimista a myslieť si, že svet je dokonalý, vzťah je dokonalý, ľudia sú dokonalí. To je len samá lož. Nič nie je dokonalé. Vôbec nič. Každý robí chyby, ktoré potom oľutuje, ale bude pykať za to. Všetko to je o tom, ako sa ľudia správajú k sebe, lebo nie je nič horši, ako mať v sebe diabla a otvoriť mu dvere. Musíme byť pripravený na všetko. Buďme realisti a berme všetko tak, ako to je, ako sa nám to dostalo do rúk a nepridávajme tomu farby. Viem, je to krásny pocit, ale potom sme sklamaní, keď zistíme, že to nie je až také farebné, ako sme si domýšľali. Je to ťažké, ja viem, ale čo nie je v tomto ukrutnom živote plnej závisti a hádok ťažké. Nikto si nikoho neváži, nie je to ako ticho pred búrkou. Je to niečo horšie ako samotná búrka.
Buďme dobrý k sebe, lebo to, čo nás čaká na konci tejto ťažkej cesty je prekrásne. Ale keď budeme všetci zlí k sebe a nebudeme si pomáhať, tak nikto nikdy sa nedostane na koniec tejto cesty, lebo všetci zlyhajú. Úplne všetci. Zničí ich to zlo, ktoré budú cítiť okolo seba a vo vnútri ostatných ľudí. Zbavme sa toho zla a nenechajme ho vstúpiť do nás všetkých a zmanipulovať úplne celý svet. Spojme sa všetci dokopy a všetko bude krásne, len musíme všetci chcieť. Urobme všetci jeden veľký štít proti tomu zlu a nenechajme ho preniknúť k nám a znížiť nás pod jeho úroveň, lebo my sme múdrejší ako on a nenecháme sa len tak ľahko zmanipulovať. Preto, držme sa všetci jedného lana a uvidíme, že tú preukrutnú cestu plnú zla a plných kľukatých ciest prekonáme všetci a potom sa budeme mať dobre, ako sme si to nahovárali na začiatku celého tohoto. Ako sa k nám dostali krásne obrázky a všetko to, čo ľudia spoznali na konci cesty a dávali nám to na začiatku cesty, aby sme verili tomu, že tá cesta bude úplne ľahká na zvládnutie.
Musíme chcieť bojovať za to, čo chceš ty. Brať si príklad z iných a počúvať ich rady a brať si príklad z toho,kde oni urobili chybu, aby sme my neurobili tú istú chybu znova ako oni.
