,,Moonlightová!" Skríkne po mne profesorka, na čo sa preberiem zo zamyslenia. Dám si slabšie pesničky na mobile.
,,Áno?" Spýtam sa aj keď ma to úprimne vôbec nezaujíma.
,,Prosím ťa dávaj pozor, rieši sa koncoročný výlet. Takže tie slúchadlá dole z uší." Povie mi milo, nad čím prevrátim očami a zložím slúchadlá z uší.
,,Takže ako som už spomínala: ,,Na koncoročný výlet pôjdete spolu s céčkarmi, keďže to tak väčšina z vás chcela." V momente ako povie túto informáciu, vyvalím na ňu oči.
,,Prečo?" Zakňučím, čo však profesorka odignoruje. Veď ako inak. Samozrejme že baby chceli ísť s céčkarmi, všetci na tejto pridrbanej strednej škole vedia, že najkrajší chalani z celej školy sú v treťom ročníku a v C triede. Ale mňa si aj tak na tom koncoročáku všímať nikto nebude, ako vždy. Profesorka nám povie základné informácie a čas kedy zajtra ráno vyrážame. To zazvoní a my sa všetci poberieme von z triedy a do šatne. Svoje fialové vlasy dám do strapatého drdola a na uši si dám slúchadlá. Moje orieškovo-zelené oči mám upreté na okne, zatiaľ čo sa mi uvoľní skrinka. Obujem si svoje čierne tenisky a popravím si kapucňu na svojej čiernej koženke. Je síce leto, no ja aj tak nosím iba samé čierne veci, koženky... Všetci sa na mňa zo začiatku pozerali ako na idiota, no potom som sa stala čiernou ovečkou a nikto si ma nevšíma. Na chrbát si dám baťoh a idem domov. O desať minút už odomykám dvere od domu. Vyzujem si topánky a po schodoch vybehnem do svojej izby. Z vlastnej chladničky vyberiem čerstvé ovocie,ktoré som si ráno nakrájala a začnem jesť. Zložím slúchadlá a pustím si tú najlepšiu kriminálku a zároveň aj najlepší seriál na celom svete – KOSTI. Ja to proste milujem. To o chvíľu počujem hlasy, smiech a následne televízor z bratovej izby.Prevrátim očami a pokračujem vo svojej činnosti. Vyruší ma však klopanie a následné otvorenie dverí.
,,Ester? Čo robíš?"Spýta sa takým tónom alá: ,,Nech robíš čokoľvek, je mi to jedno, niečo od teba totiž potrebujem."
,,Pozerám a obedujem. Takže sa prac a nevyrušuj." Odseknem.
,,Nechce sa ti spraviť mne a Rišovi niečo na jedenie?" Spýta sa opäť. To si stopnem seriál a pozriem na neho.
,,Simon." Poviem s povzdychom a pokračujem.
,,Síce si moje staršie dvojča, ale to neznamená že ti tým pádom budem vo všetkom ustupovať a že budem skákať ako ty pískať. Ja teraz totiž pozerám Kosti, takže sa prac. Pochopil?" Nadvihnem obočie.
,,Ségraaaa, prosím. To chceš aby som zomrel od hladu?" Hodí na mňa psie očká.
,,Tak si uvarte sami." Uškrniem sa.
,,Vážne chceš aby nám vyhorela kuchyňa?" Nadvihne obočie.
,,A prečo vlastne vždy varím ja a nie Lia? Veď tá je tu zamestnaná ako kuchárka a podobne, nie ja." Prevrátim očami.
,,Veď tú otec pred mesiacom vyhodil." Uškrnie sa. Povzdychnem si. Že ma to vôbec prekvapuje...
,,A teraz na týždeň budeš mať odo mňa potom pokoj, na koncoročáku budú variť kuchárky." Povie s úsmevom.
,,Mňa z teba raz porazí, si si toho vedomý že?" Pokrútim nad ním záporne hlavou.
,,A ak by sa dalo, spravila by si mäso?" Usmeje sa.
,,Vážne žiadaš vegetariánku aby ti urobila mäso?" Nadvihnem obočie.
,,Aspoň som sa spýtal." Zdvihne ruky do obranného gesta.
,,Príďte keď budete cítiť vôňu. A nebudem vám hovoriť čo idem robiť. Takže odkáž tomu Richardovi ,či ako sa volá, že ma potom nemá vyrušovať pri pozeraní. V živote sme sa nerozprávali a ani sme sa nevideli... a úprimne ma to ani netrápi a nevadilo by mi ak by to tak aj ostalo, takže potom si len príďte po jedlo a odchod. Jasné?" Nadvihnem obočie.
,,Vďaka ségra." Uškrnie sa a odíde. Ja si pustím pesničky a so slúchadlami na ušiach vojdem do svojej vlastnej kuchynky, ktorú mám teoreticky v izbe. Áno, mám obrovskú izbu. Keď sú moji rodičia miliardári, niet sa čomu čudovať. Pripravím si potrebné veci a začnem robiť palacinky. Netrvalo to ani pol hodinu a už sem vbehol môj brat. Chvíľu za ním sa objavil aj ten jeho kamoš.
,,Palacinky? Ségra, ja ťa zbožňujem." Usmeje sa Simon.
,,Veď aby nie ty idiot." Uškrniem sa a dorobím poslednú palacinku. Sadnem si za stôl a začnem kompletne dorábať a aranžovať na tanier. Dám im tam dokonca aj zo svojho ovocia.
,,Hotovo. Berte si a padajte. Ja idem pozerať." Poviem, odložím mobil so slúchadlami a pustím si opäť seriál.
,,A von s kamarátkami sa nechystáš?" Nadvihne obočie Simon.
,,Poznáš ma ty vôbec?" Nadvihnem obočie aj ja.
,,Stále čierna ovečka?" Povzdychne si.
,,Tak prepáč že sestra kráľa školy je len čierna ovečka školy." Zavrčím nepríjemne.
,,Zmeň to." Povie mi akoby rozkazom, na čo ten seriál stopnem.
,,Čo prosím? Je to snáď moja vec, nie tvoja. Staraj sa o seba a už vypadni s tým tvojim idiotským kamarátom z mojej izby." Opäť zavrčím.
,,Ja len chcem aby si bola konečne normálna." Povzdychne si.
,,Normálna? Význam tohto slova berieme zrejme každý rôzne. A už na mňa fakt nehovor, lebo ti tie palacinky pristanú v tvojom otravnom ksichte." Poviem nepríjemným hlasom.
,,Fajn." Povie rovnakým hlasom Simon a spolu s tým jeho kamošom odídu z mojej izby. Samozrejme nezabudne tresknúť dvermi. Na to sa zapozerám von z okna a následne sklopím zrak. Ach joj... to si už dokonca aj môj brat myslí že som divná..?
ESTÁS LEYENDO
Black Sheep 🖤🐑
De TodoEster Moonlightová je obyčajná stredoškoláčka, ktorú však všetci prehliadajú a ignorujú. Považujú ju za divnú samotárku, satanistku, drzú, namyslenú, egoistickú a čiernu ovečku. Roznášajú sa o nej rôzne klamstvá, baby ju ohovárajú poza jej chrbát a...