„Idem už hore," prerušila som debatu a vstala. Keď som položila pohár na stôl, upreli sa na mňa všetky pohľady mojich spolužiakov.
„Naozaj? Veď je ešte len pol jedenástej," namietol Daniel.
„Ja viem," prikývla som a prichystala sa na odchod.
Daniel otvoril ústa, zdalo sa, že sa chystá znova vyzvedať.
„Nechaj ju," prerušila ho Malvína.
„Zajtra kreslíme tri práce: suchý pastel, akrylovky a rudka," pokračovala.
„A navyše chceme byť hore až do druhej. Ak máme vydržať behať po ihrisku a triezvo uvažovať, mali by sme ísť spať už všetci," doplnila som ju.
„Lucka má pravdu, poďte," vstal Severín a kývol na ostatných.
„Počkajte, vy to myslíte vážne?" spýtal sa Emanuel.
„Čo ako?" nechápavo nadvihol obočie Daniel.
„Tú schovávačku na ihrisku," odpovedal potichu. Očami skákal po každom z nás.
Prikývli sme.
„Nemohli by sme si ju zahrať dnes?" poprosil nás pohľadom.
„Prečo?" pýtal sa Severín.
Naklonila som hlavu a pozorne sledovala Emanuela. Vedela som, že sme všetci zvedaví, čo povie.
„Zajtra je Valpurgina noc," šepol takmer nečujne.
YOU ARE READING
Valpurgina noc
HorrorVAROVANIE: Táto poviedka obsahuje nechutné scény. Ak máte slabší žalúdok, neodporúčam čítať. Väčšinou delíme svet na dobré a zlé veci. Na svetlé a tmavé. No keď sa rozhodneme, čo je aké, zabúdame, že aj na tom najžiarivejšom mieste môže byť tieň...
