„Ráno si ma poriadne vystrašila," hovorila mi Nela potichu.
„Zobudila som sa a zbadala ťa ležať na zemi, pred kúpeľňou, v ktorej sa svietilo," doplnila.
„Ako sa to stalo? Pili ste?" spýtala sa ešte tichšie.
„Nepili sme. Asi som bola námesačná, to sa mi občas stáva," zaklamala som podráždene.
Odvtedy, čo ma zobudila, nepretržite vyzvedala. Úkosom som na ňu pozrela. Zdalo sa, že ju moja odpoveď uspokojila.
Vzdychla som a pozrela sa na tanier. Nebola som hladná. Nechcela som jesť. Pri predstave, že jem chlieb sa mi zdvihol žalúdok.
„Chcete niekto?" spýtala som sa nahlas.
„Ty nechceš?" nadvihol obočie Severín.
„Nie," pokrútila som hlavou a podávala mu tanier.
„Naozaj?" podozrievavo sa spýtala Nela.
Prevrátila som očami.
„No, keď to ponúkaš," ozval sa Daniel a vzal si chlieb z taniera.
„Vďaka," usmial sa. Silene som mu úsmev opätovala.
Keďže Nela zo mňa stále nespúšťala oči, naliala som si aspoň čaj, aj keď sa mi tá predstava bridila. Priložila som ho k perám, spomínajúc, ako som v sne takto držala srdce. Pozrela som ponad jeho okraj na Nelu a dovolila teplej tekutine, aby mi zišla dolu vyprahnutým hrdlom.
Nela bola veľmi pekné dievča, no napriek tomu ešte nemala frajera. Niežeby som ja mala, na to sme sa obidve cítili priveľmi mladé. Mala krátke ryšavé vlasy a prenikavé modré oči, ktorými mi opätovala pohľad.
Ako asi chutí jej srdce? Je trpké, alebo naopak, sladké? Položila som si otázku.
Akonáhle som si uvedomila, nad čím rozmýšľam, strhla som sa.
YOU ARE READING
Valpurgina noc
HorrorVAROVANIE: Táto poviedka obsahuje nechutné scény. Ak máte slabší žalúdok, neodporúčam čítať. Väčšinou delíme svet na dobré a zlé veci. Na svetlé a tmavé. No keď sa rozhodneme, čo je aké, zabúdame, že aj na tom najžiarivejšom mieste môže byť tieň...
