Seducer//Zvodkyňa

-

Perami som prechádzala po okraji skleneného pohára. Sem-tam som ho naklonila aby som mohla na jazyku pocítiť chuť bieleho vína, ktoré som už nejaký ten čas pomaly popíjala. Nebol to môj prvý, ani druhý pohár, no napriek tomu sa mi zdalo,že som v celku tiezva.

Alebo som na tom minimálne nebola až tak zle.

V duchu som si hovorila že ja, jedna z najpopulárnejších báb na škole, nemám čo robiť tu. Nechápte ma zle, nikdy som nebola ten typ namyslenej šikanátorky. Skôr ten typ, kedy zo škaredého káčatka vzniklo niečo pekné. A bohužiaľ niekedy je v tomto svete krása všetko čo potrebujete aby ste sa vyšvihli v spoločenských rebríčkoch z nuly na vrchol za pár mesiacov.

Očami som si premeriavala ostatných účastníkov tejto párty, ak sa to tak dalo nazvať. Zväčša prváci a druháci postávajúci v malých hlúčikoch, trištvrtina z nich mala v ruke nealko a rozprávali sa potichu, akoby boli v kostole.

Na túto scenériu som sa pozerala už dobré dve hodiny a extrémne ma to nudilo. Pravdaže, bola som od nich o máličko staršia, a nebyť môjho nevlastného brata Skeeta, ktorý ma sem dotiahol, (,,bude zábava, uvidíš!) Ani by som tu nebola.
Prvácke a druhácke párty niesu nič pre mňa, a ani Skeet na nich nechodil dokiaľ sa nedal dokopy s Jennou. Je o takmer štyri roky mladšia a všetci si z neho kvôli tomu trocha uťahujeme, že maturant a taká mladá žabka, ale je to dobré dievča. Len jej kamaráti organizujú nudné večierky.

Posilnená vínom a nudou som sa rozhodla zakročiť. Zdvihla som sa z veľkého sedacieho vaku v rohu obývačky odkiaľ som doteraz svojim skúseným párty okom hodnotila situáciu, a hojdajúc bokmi do rytmu (stíšenej) hudby som prešla do stredu k miestnosti, kde bol nízky no zato celkom široký kávový stolík.

Kábel z reproduktora som po ceste k stolíku zastrčila do telefónu a pustila prvú tanečnú pieseň ktorú som našla.

Vzala som si do ruky dvojitú vodku, vyšla na stolík, a z plných pľúc som zakričala: ,,To mi chcete povedať že takto sa bavia stredoškoláci?"
Hudbu som dala na plné pecky a začala som sa vlniť do rytmu. Obtiahnuté čierne minišaty s pomerne veľkým výstrihom doplnili celý efekt. Mala som pocit že pár prvákov pustí slinku.

Spokojne som sa usmiala a pokračovala som v tancovaní. Postupne sa pridávali ďalší a ďalší ľudia, vodka v mojom pohári sa strácala niekde v mojich ústach.
Posledné čo si pamätám pred tým než Skeet vypol svetlo v obývačke aby zostal svietiť len malý prenosný laser, boli zvláštne sivozelené oči, ktoré ma prepichli z druhého konca miestnosti.

Okej, po veľmi dlhej dobe začínam s niečím novým.
Musím priznať že som dlho rozmýšľala nad tým, aký príbeh vytvoriť. Uvidíme čo z toho bude :)
P.s.: časti budú vychádzať vždy v nedeľu ;)