Kebyže prechádzate tento večer cez park na kraji Seoulu, mohli by ste uzrieť dvoch chlapcov ktorý sedia na hojdačkách pre deti. Kebyže sa pozriete poriadne, zistili by ste že jeden z nich plače.
Kebyže ich poznáte osobne, vedeli by ste že chlapec ktorý plače sa volá Lee Minho a dnes ráno sa rozišiel s jeho teraz už bývalým priateľom Seungminom.
Druhý chlapec, ktorý utešuje Minha sa volá Han Jisung a je to jeho najlepší kamarát už od prvej triedy, kde sa pobili o bábiku Morskej Panny. Momentálne spolu bývajú v jednej izbe na internáte a ich priateľstvo nerozdelí nič na svete.
Presuňme sa späť na ihrisko. Chlapci sa pomaly presunuli na lavičku a to tak, že Jisung držal v náručí Minha a Minho ho obíjmal a krčil mu jeho obľúbenú mikinu.
Konečne si sadli na lavičku no stalo sa niečo, čo by sa pravdepodobne stalo v každej fanfikcii. Minho pobozkal Jisunga.
Bezdôvodne, no s láskou
Nečakane, no zároveň aj očakávane.
Zrazu bolo počuť padnutie niečoho, no skôr niekoho, na zem. To len Jisung odstrčil Minha na zem a s tichým odpusť ale nemôžem odišel.
Minho prepukol v ešte väčší plač, pretože vedel, že si to týmto nevinným bozkom u Jisunga riadne posral. Chytal záchvaty plaču a pľúca ho hrozne pálili.
Odrazu si spomenul na vetu ktorú mu pred pár minútami povedal Jisung: ,,Vieš, ja to proste nezvládam. Nezvládam ten tlak, pocity. Je toho na mňa príliš veľa, " a vtedy ho to napadlo.
Rýchlo sa rozbehol k mostu nad riekou Han, aby nebolo neskoro. Prečo práve tam? Jisung tiež spomínal, že ho fascinuje rieka ktorá nesie rovnaké meno ako on. Spomínal, že tam chce zažiť niečo jedinečné.
Medzitým ako Minho bežal k mostu Jisung stál na hrane mosta a usmieval sa. V hlave sa mu premietali všetky spomienky s Minhom, čo ho nútilo usmievať. Veď to boli spomienky na osobu ktorú miloval, no nie od prvej triedy, a ani nie od ôsmeho ročníka na základnej škole ako to býva zvykom. Miloval ho týždeň. Jeden týždeň ktorý mu úplne zmenil život.
Keď prešiel všetky spomienky, vykročil jednou nohou vpred no niečo ho potiahlo za kapucu naspäť. Otočil sa a uvidel zadýchaného Minha. Počul ako povedal niečo v zmysle ,,Počkaj na mňa, začali sme to spolu a spolu to aj skončíme."
Usmial sa a pomaly sa k nemu priblížil.
Pobozkal ho. Jemne. Precítene. Obidvaja chlapci si bozk užívali. Bola to ich posledná a asi najkrajšia spomienka. Keď sa od seba odtiahli, preplietli si prsty a postavili sa spoločne na kraj mostu.
Pozreli sa na seba, prikývli a skočili.
Jisung sa prudko posadil celý spotený. Zistil, že celý ten čas sedel na lavičke a spal spolu s Minhom schúleným v jeho náručí. Dal mu letmý bozk do vlasov a zašepkal ľúbim ťa.
Nikto v tej chvíli netušil že Minho nespal a že ho počul.
Nikto v tej chvíli netušil že Minho mal navlas rovnaký sen ako Jisung aj keď to popieralo logiku.
Nikto netušil prečo sa Minho pozrel hore keď mu šiel Jisung dať druhý bozk do vlasov.
Pozrel sa na oblohu a ich pery sa stretli, no tento raz sa ani jeden neodtiahol.
Obidvaja spolupracovali lebo sa navzájom milovali. Odtiahli sa po pár sekundách. A potom sa to opakovalo. Bozkávali sa stále dookola.
Nezaujímal ich štebot vtákov ktoré sa stihli prebudiť.
Nezaujímali ich okoloidúci ktorý na nich vrhali znechutené pohľady.
Nezaujímalo že pár metrov od nich stojí Seungmin a nezaujímalo ich ani to, že ich pery budú opuchnuté.
Užívali si prítomnosť toho druhého, ak by sa náhodou naplnil ich sen, no to v blízkej budúcnosti nehrozilo lebo ich lásku by neprekonal nikto. Nikto by sa ani neodvážil, pretože keby sa niekto pozrel do očí Minha alebo Jisunga, videl by len lásku čistejšiu než ten najlesklejší diamant, čistejšiu než priezračná voda ktorá pramení v horách.
Koniec.
|| môj prvý oneshot na ktorý som naozaj veľmi hrdá. verím že sa bude páčiť <3
