Mladá žena sa vraciala do svojho dvojizbového bytu.
Odomkla vchodové dvere, vyšla po schodoch pretože výťach už dlhé roky nefungoval a odomkla si svoj byt.
Keď vošla dnu, ľahla si po dlhom a náročnom dni. Spala. Spala a nič ju nedokázalo zobudiť. Ani zvonček ktorý zvonil na jej vchodových dverách.
Zobudil ju len zlý sen a keď si uvedomila, že je v realite a niekto jej zvoní na dvere, stuhla a nešla otvoriť.
Ale počase keď zvonček neutíchal a trpezlivosť klesala. Podišla ku vchodovým dverám.
Jakmile bola dostatočne blízko a rozhodla sa pozrieť cez kukátko, zvonček utíchol. Akoby cudzinec za dverami tušil, že ide otvoriť.
Hoci sa snažila byť čo najtichšie.
Pozrela sa teda cez kukátko a zbadala tam pomerne pekného muža ktorý vyzeral dosť sklesnuto a zničene.
"Um, dobrý deň, teda večer..." ozval sa chrapľavým hlasom keď otvorila dvere.
"Dobrý, čo tu chcete?"
"Ach, zvoním tu už celé hodiny, môj jediný kamarát ma zradil a prišiel som o všetko. Vyzeráte ako milý človek. Mohol by som u Vás prespať?"
Bolo to absurdné ale žene ktorá v sebe mala ešte zbitky rôznych alkoholov to bolo jedno a tak ho pozvala ďalej.
Chcela mu zlepšiť náladu a možno by tak aj skôr odišiel keďby mal lepší pohľad na život.
Lenže čím viac sa snažila ho rozveseliť, tým smutnejší výraz v tvári mal.
"A, čo sa Vám to vlastne stalo?"
"Zrada. Sklamanie. Ostal som sám. Nemám nikoho. Prišiel on a povedal mi, že ma nenávidí. Rodina ma vyhnala."
Žena mala s toho muža stále smutnejší pocit.
Nič nepil, neprosil si ani vodu. Žiadne jedlo, len sa chcel rozprávať.
Skúšala ho chvíľu nechať o samote či niečo nechce len ukradnúť ale keď ho spoza rohu nenápadne pozorovala, iba sedel a pozeral do zeme.
Nakoniec, asi o piatej ráno, odišiel z jej bytu a za všetko jej poďakoval.
Odišiel ale zanechal za sebou ženu ktorá si nevedela vysvetliť, ako niekto môže mať tak zlý život.
Nevedela ho nijak povzbudiť. Začala si uvedomovať, všetko zlé, jej život stratil zmysel.
Poobednajšie správy hovorili o žene ktorá bývala v dvojizbovom byte, mala zlú prácu a nízky plat.
"Ráno našli mŕtvu ženu ktorá pravdepodobne skočila z ôsmeho poschodia, čo bolo najvyššie poschodie v bytovke. Ponechala za sebou odkaz, "svet je hrozné miesto".
Polícia odchytila najviac podozrivého muža ktorý so ženou v noci bol. Údajne ju vyhodil z okna aj keď vravel, že to bolo jej rozhodnutie."
Policajná stanica
Podozrivý muž nemal identitu podľa ktorej by ho mohla polícia identifikovať, tak ho označili ako imigranta.
Výsluch prebiehal bez jedinej spätnej väzby od záhadného muža. Iba ticho sedel a pozeral sa smutne do izby.
Policajt ktorý ho vypočúval sa volal Fred, mal dve deti a normálnu dobrú ženu. Mal dobrý život.
Svetlá v miestnosti sa odrazu vypli. Vlastne na celej stanici vypadol prúd.
Dvere sa same zamkli a ostatný len mohli počuť ako sa zrazu Fred s mužom o niečom rozprávajú.
Skončilo to tak, že než zaznel ten hlasný výstrel ktorý otriasol všetkými na stanici, bolo v miestnosti počuť plač a vzlilanie. Keď výstrel zaznel, po pár sekundách sa už dvere dali otvoriť a prúd naskočil. Jeho kolegovia vtrhli v momente do vypočuvacej miestnosti ale záhadný muž zmizol a zanechal po sebe len smutného policajta ktorý sa radšej zastrelil služobným glockom a zanechal na stole odkaz na ktorom sa jeho vlastným písmom písalo "svet je hrozné miesto".
Polícia tohto muža nazvala "Depresionista" alebo inak
"The Depression man".
Neskôr boli zaznamenané ešte štyri podozrivé samovraždy.
Dvaja chlapci sa obesili spoločne v lese.
Mladé dievča skočilo pod vlak.
A dospelý muž ležal v noci na diaľnici.
Pri každom z nich, bol nájdený odkaz:
"svet je hrozné miesto"
