Vampírova žena ✔︎

♕2♕

  Bola som tam zas. Na tom istom mieste ako včera, okolie bolo ešte horšie zahmlené a viac pustejšie. Moje telo sa chcelo automaticky pohnúť, no nešlo to. Niekto ma chytil zozadu za ruky a mne prešiel mráz po chrbte. Chlap, ktorého meno mi bolo neznáme, sa vrátil. Jeho ľadové ruky a neskutočná rýchlosť, mi boli také záhadné. Mozog mi začal našepkávať, že by som sa mala začať báť avšak moje sebavedomie bolo vyššie.

„Prídem si po teba, Samantha. Prídem. Budeš patriť iba mne," povedal hlbokým hlasom a pohladil ma po vlasoch.

  Bolo mi to veľmi nepríjemné. Podarilo sa mi vymotať z jeho zovretia a dať sa do úteku, no on bol príliš rýchly a chytil ma. Otočil ma k sebe čelom, a ja som konečne uvidela celú jeho tvár. Tie nádherné čierne kučery a modré oči, vo mne vzbudzovali neskutočnú vlnu pocitov a túžieb. Bol neskutočne príťažlivý. No všetko sa skončilo, keď mi priložil k ústam handru. Naposledy som započula ako povedal, že si po mňa príde až kým som neupadla do hlbokých spárov temnoty.

  Od ľaku ma tak trhlo, až som sa prebudila. Celá prepotená, som si uvedomila že sa mi to iba snívalo. Utekala som do kúpeľne, prepláchnuť sa studenou vodou. Moje oči pozorne skúmali v zrkadle moju postavu, až kým si nevšimli, akési menšie červené odtlačky prstov na rukách. Otočila som sa a uvidela odtlačených 5 prstov pričom ma to začalo aj nepríjemne bolieť.

Čo ak sa mi to nesnívalo a vážne si príde po mňa? Pýtala som sa samej seba.

  Odtlačky som natrela masťou a obviazala obväzom. Vyberiem a oblečiem si modré tričko s polo-dlhými rukávmi, ktoré dokonale zakryje obviazané ruky. Tričko už len zladím s modrými riflami a modrými lodičkami.

  Rýchlejším krokom kráčam po chodníku a sledujem ako po mojej pravej strane prefrčia autá. Očami blúdim po upokojujúcej zeleni, kým moje si nevšimnem podozrivú osobu skrývajúcu sa za jedným z kríkov.

  Zazriem kúsok tváre, no keď spoznám kto to je, skoro sa potknem o kameň, ktorý bol na chodníku. Jeho modré oči svietili v tieni stromov ako lampy v tme a jeho pery sa skryvili v zlomyseľný úškrn. Perami naznačil slovo, ktoré som veľmi dobre odhadla aj keď som ho nepočula. Prídem.

Čo ten chlap po mne chce? Prečo sleduje práve mňa? Nešlo mi to do hlavy.

  Musím sa mať na pozorne.

  Odvrátila som od neho zrak, no keď som sa znovu pozrela na to isté miesto, už tam nebol. Vidiny, sny, ten istý chlap, všetko je to veľmi divné a tak reálne nemožné.

  Nechcelo sa mi veriť, že je to reálne. Lenže tie bolestivé odtlačky prstov ma v to iba presviedčali. Môj mozog nedokázal vôbec prísť na to, čo racionálne urobiť. Začala som sa báť, že by prišiel a uniesol ma, alebo mi nedajbože nejak fyzicky ublížil.

  Moje nohy stihli prejsť prah triedy len tak-tak. Dosť som sa zdržala, kvôli tomu chlapovi. Celé dopoludnie sa moja myseľ nedokázala zkoncetrovať a sústrediť sa na vyučovanie. Učitelia si to všimli a začali sa vypytovať čo sa mi stalo, avšak pravdivej odpovedi sa nedočkali.

  Po škole bol mojím cieľom opäť domov. Celý deň mi v hlave prebiehal obraz toho chlapa ako film na plátne. Stále dookola a dookola. Dokonca neviem ani jeho meno, pričom on moje vie, ďalší dôvod na obavu.

Hlava ma začala znovu bolieť. Avšak až neskôr mi došlo, že som ráno zabudla zobrať lieky na bolesť hlavy. Až keď sa mi pred očami objavila akási izba, automaticky som zbledla.

  Izba bola vyplnená dosť luxusným nábytkom a pripomínala tú z tých typických manželských izieb zo známych telenoviel.

„Páči sa ti naša izba?" Z úvah ma vytrhol cudzí hlas. Bol to ten známy cudzinec, ktorý sa tentokrát vyvaľoval na posteli ako kráľ.

„Kto si? A čo po mne chceš?" neskrývala som svoj odpor voči nemu.

„Volám sa Daniel a to, čo po tebe chcem a budem chcieť, sa čoskoro dozvieš, láska," povedal presladene romantický a uškrnul sa.

  Intuitívne som sa snažila nájsť nejaký únikový východ a začala sa od neho pomaličky vzďaľovať.

Je to iba vidina, iba vidina, nemáš sa čoho báť. Snažil sa ma upokojiť môj vnútorný hlas.

„Si na veľkom omyle. Táto vidina sa stane skutočnosťou a ty, budeš tu nažívať so mnou v tomto dome. Žiaľ, tu sa báť nemusíš ničoho, tu by si sa mala báť niekoho," pokúsil sa o autoritatívny tón, ktorý sa mu mimochodom aj podaril.

  Kyslík sa mi zastavil v hrudi a srdce vynechalo pár úderov. Ako dopekla vedel čo si myslím?

  Zrazu zliezol z postele a vydal sa smerom ku mne. Prsty sa mi dotkli kľučky dverí za mojim chrbtom, no telo sa nevedelo pohnúť, akoby bolo paralyzované.

  Keď nás od seba delila hrozivo malá centimetrová vzdialenosť, chytil mi lem trička pri krku a pomaly ho stiahol ku ramenu, pričom sa zapozeral na obväz na mojej ruke.

„Prepáč mi, bolelo to veľmi?" spýtal sa s neskrývanou škodoradosťou.

  Po márnom pokuse sa vytrhnúť z jeho zovretia, sa priblížil bližšie k môjmu krku, pootvoril ústa a zahryzol sa mi do krku. Z úst mi vyšiel bolestný ston a v očiach som pocítila horúce slzy.

  Hrozná vidina skončila, keď mi začal zvoniť telefón. Bola to Jessica. Naťukala som jej len rýchlu SMS s prosbou, aby prišla hneď ku mne.

  Po príchode domov, som bežala k najbližšiemu zrkadlu. Pozrela som na na miesto kde ma Daniel uhryzol, no neboli tam žiadne stopy po zuboch, a už ani žiadne bolesti.

  Dala som dole aj obväzy, no zostala som v ešte väčšom šoku. Neboli tam žiadne odtlačky prstov, aj keď ráno boli strašne viditeľné. Nech to už bolo akokoľvek, jedno bolo isté. Príde si po mňa a ja viem, že ho nič a nikto nezastaví.