Ten strážnik je nejaký divný. V hrudi mám taký divný pocit. Niečo v mojej hlave mi hovorí, aby sme ho nechali žiť. A myslím si, že aj ostatní. Dnes prišiel o hodinu skôr a zabarikádoval sa v miestnosti. Ten pocit som mala už od rána. Keď odbila dvanásta, pribehol ku mne Freddy. ,,Počuj, Wolfie! Od rána mám taký divný pocit, že by sme ho mali nechať žiť. Neviem, čo to so mnou je." Pozrela som sa na neho. ,,Takže aj ty? Ráno, pred tým, než sme otvorili, boli za mnou ostatní, že tiež majú taký pocit. A ja ho mám tiež. Čo s tým urobíme?" Freddy zmizol a po chvíli sa vrátil aj s ostatnými. ,,Takže, ak som tomu dobre porozumel, všetci máme ten istý pocit, že máme nechať žiť toho strážnika," hovoril Freddy. Všetci sme prikývli. ,,Tak čo s tým urobíme?" spýtal sa Bonnie. Nastalo ticho. Každý premýšľal nad tým, čo urobia. Krátko pred dvanástou sa ozval Foxy: ,,Urobme z neho animatronika.",,Nie," povedala som. ,,Prečo?" opýtala sa Chica, ,,Podľa mňa je to dobrý nápad," povedal Bonnie. ,, Mne sa to nepozdáva," povedala som. ,,Tak ho ešte dnes budeme strašiť a zajtra, keďže máme voľno, sa dohodneme," rozhodol Freddy. Vtom odbila dvanásta hodina a my sme sa pustili do strašenia. Všetci niekam zmizli a ja som pomaly kráčala ku strážnikovi. Už som bola pri dverách, keď mi ich zavrel pred nosom. Pozerala som sa na neho cez okno. Dnu sa objavil niekto mne až príliš povedomý. Ale veď to je Goldie! Niečo hovoril strážnikovi, keď ma zazrel. Naše pohľady sa stretli. Po chvíli sa otočil späť k strážnikovi, ukázal na mňa a niečo mu povedal.
Pohľad Goldieho
Zobudil som sa pred niekoľkými dňami, ale doteraz sa mi nepodarilo pohnúť. Preto som celé dianie sledoval tak, že som vyletel z tela a nenápadne blúdil. Avšak aj tu boli ďalšie duše a bolo ich viac. Zistil som, že aj ich zabili. Ten Vincent sa len tak nezastaví. Sledoval som strážnika. Bol to môj a Freddyho bratranec Mike. Dnes, keď sa mi podarilo pohnúť som sa hneď k nemu teleportoval. Bol vystrašený, ale všetko som mu vysvetlil. Práve som mu hovoril, že animatronici mu neublížia, lebo mu pomôžem, keď som sa otočil a zazrel ju. Tú, ktorej patrila skoro každá moja myšlienka. Bola opravená, ale stále to bola ona. Naše pohľady sa stretli, no po chvíli som sa obratil späť na Mikea. Ukázal som na ňu a povedal: ,,Neboj sa, ona ti neublíži. Poznám ju a aj ty ju poznáš. Je to Luna, len teraz ju všetci volajú prezývkou.",,Viem, volá sa Wolfie. Deti sa s ňou radi hrajú. Je celkom milá. Prvé noci som sa u nej mohol skrývať." Len som prikývol a teleportoval sa ku nej. Wolfie bola ako oparená. Vzal som ju za ruku a ťahal ďalej od strážnika. Zastali sme. Už chcela niečo povedať, ale zakryl som jej ústa. ,,Psst! Rád ťa vidím po dlhej dobe, ale toho strážnika nesmiete zabiť." Len sa na mňa nechápavo pozrela. Zrazu bolo počuť výkrik zo strážnickej miestnosti. Rýchlo som sa tam rozbehol. Wolfie bežala za mnou. Vbehli sme do miestnosti. Mike sa krčil na zemi a nad ním stál Bonnie. Chytil som Bonnieho a odtiahol ho od neho. Wolfie mu pomohla vstať a podoprela ho, pretože mal porezanú nohu. Dala ho sadnúť a ošetrila mu ranu. Dnu sa ale vrútil Freddy s Chicou a vrhli sa k nim. Mne sa podarilo odohnať Bonnieho. Už som chcel aj ich, keď sa ozval neľudský výkrik. Freddy s Chicou odstúpili. Naskytol sa mi pohľad na Wolfie. Tiež mala rezné rany. Postavila sa pred Mikea a urobila mu živý štít. Pozrel som sa na hodinky bolo 5:59. Chytila ma panika. Chica vzala Wolfie a s Freddym odišli. ,,Bude v poriadku?" opýtal sa ma Mike. Prikývol som a zmizol.
