Est-ce que tu m'aimes?

Prológ

Všetko sa začalo nevinne, spontánne a pomaly ako jazda autom. Stačilo si len sadnúť za volant, zhlboka sa nadýchnuť jej vône, tak príjemne podobnej citrusom, položiť nohu zľahka na plyn a ruku na kľúče, raz otočiť a zvuk motora sa rozľahol pod čiernou kapotou, rýchlo zaradiť rýchlosť a stlačiť plyn. A pretekať sa o jej srdce s Mitchellom, nelegálne štartovať a cítiť adrenalín vo svojom tele, ktorý tak rýchlo prúdil v mojich žilách a opantával môj rozum. Stačilo len silno zvierať volant, občas trochu povoliť a potom postupne zvyšovať rýchlosť, aby auto na protest sa nezadusilo... Pohodlne sa usadiť do látkového sedadla, pozerať sa pred seba a veľmi často za seba kvôli ostatným, niekedy pri obľúbenej skladbe rinúcej sa z rádia zvýšiť hlasitosť a keď ostatní rozprávali, znížiť, aby ich komentáre zreteľne zaznamenal mozog, zvýšiť, aby negatívne slová uši počuli len ako šum, a potom znovu pokojné pokračovanie v jazde za cieľom, ktorý sa týčil predo mnou. A potom zrazu auto narazilo na niečo ostré a letná guma sa prepichla, musel som zastaviť a použiť hever, aby som zvládol vymeniť koleso, a to nebolo také ľahké.

Zozačiatku si srdce myslelo, že je ideálna ako nové gumy obuté na práve kúpenom automobile. Neojazdené, neporušené a nové gumy, o ktorých si každý kupca myslí, že sú tie pravé, že tam sedia bez väčších problémov, že vydržia tú jednu letnú alebo zimnú sezónu, no niekedy sa opotrebujú skôr, ako hlava povedala. Objednané gumy, možno z druhej ruky a za lacnejšie než drahší originál, sú iné, neideálne, ale obujú sa na miesto tých prvých, a prekvapivo sedia. Sem-tam sa jazdí s nimi o niečo ľahšie, sú kvalitnejšie a spoľahlivejšie. Často je ťažké ich vymeniť, niekedy si ich šofér nechá, pretože ich nepoškodenosť a kvalita stále bude potrebná, no v sezóne ich vymení, no rozdielny model od toho istého výrobcu stále sedí a slúži rovnako, s očakávaním, ktoré sa prebúdza po uspokojujúcej skúsenosti, nakoniec príde vernosť jednému výrobcu. A známe a osvedčené značky vládnu trhu.

Po výmene za klasické pneumatiky, už známe aj svojou zmesou a úspechmi, sa pokojne môže pokračovať v ceste. Míňajú sa tabule, odpočívadlá, benzínové pumpy, dediny, mestá, hory alebo more. V najnutnejších chvíľach sa cestovateľ zastaví, napije sa či naje, no vníma len krajinu a asfaltovú diaľnicu pred sebou, domy po bokoch a ohrady, v ktorých sa pasú kone, sa nedočkajú pozornosti. Ale je lepšie zastaviť a rozhliadnuť sa okolo. Oči si nájdu niečo, čo je tak nezvyčajné, až fascinovane tento objekt, možno subjekt, skúmajú a zapamätajú si ten okamih, tú vôňu a ten zvuk, ten pocit... Potom sa k nemu neustále vracajú vo svojich snoch, predstavách. Jedinečný okamih sa zapísal práve do pamäte.

A práve ten okamih sa podobal na dlhú cestu autom. Keď som ju uvidel na ulici, dlhovlasé dievča s prefarbenými vlasmi na modro, zrenice sa mi rozšírili. Jej dlhé nohy v obtiahnutých džínsoch a primeraný hrudník lákali mužov, aj svetlo ružové pery, úzky nos a hlboké hnedé oči. Stála tam, s mojím kamarátom, užívajúc si pozornosť všetkých pomaly dospievajúcich mužov. Výnimky neexistovali, moje oči sa na ňu prilepili, dych sa mi zrýchlil a srdce sa vychýlilo zo svojho pokojného rytmu. Okolo lásky tie emócie neprešli, len ju minuli, a zastavili sa pri túžbe a príťažlivosti. Priťahovala ma ako ilegálnych pretekárov prejsť na červenú. Sebavedomý postoj a istota vyžarovala z jej tela prúdom.

Všetko sa zmenilo a nastal vo mne chaos... Myseľ panikárila, telo oblievalo túžobné teplo, dych a srdce sa ocitli mimo rytmu, nervozita sa vo mne prebudila. Očarila ma jedna žena, ktorú som videl prvý raz vo svojom živote. Cítil som sa omámený a ochota jej vo všetkom vyhovieť bola až toxická, nadpriemerne nesprávna. Moje pudy zvíťazili v tom momente, fatalita riadila všetko od prvého cudného stretnutia. Visel som jej na perách, ponorený v predstavách, ktoré nikdy nekráčali ruka v ruke s realitou. Prepadol som jej čaru ako námorníci sirénam, ktoré ich zlákali a následne oni sa utopili v neznámych vodách. S jej vyšším, no trochu zachrípnutým hlasom, som strácal seba. A nenávratne si ma omotala okolo svojho kráľovského pršteka.

Vtedy vznikol ideál.

Jej povaha, komplikovaná a trochu manipulatívna, neústupná a prehnane nedôverčivá, sa prezliekla za ideál. Prezliekla sa a tancovala šatách jednoduchosti, prispôsobivosti, dôvery a asertivity. Jej arogancia v niektorých prípadoch lietala vysoko, príliš vysoko. Ego jej pomaly stúpalo k oblohe, prevýšilo Mont Everest. A pád z tej výšky sa môže javiť až príliš bolestivý. Ten rozbitý ideál padol na zem príliš rýchlo, nezberajúc črepy, som ho zanechal rozbitý a pokrivený. Odchádzal som so vztýčenou hlavou, ani som sa neobzrel za seba, aby som videl len sklamané a možno zlomené dievča, nad ktorým by sa zľutovalo milosrdenstvo... Míňal som jej siluetu, ťažko dýchajúc som ju nechal za sebou ako jednu z mojich nespočetných chýb. Hlavu som nesklonil, horkým slzám zabránilo žmurkanie a roztrasenému hlasu mlčanie. V tomto mileneckom svete som zostal stáť sám, hlava sa sklonila a výčitky, smútok i uvedomenie objali moje bytie.

Moje štandardy sa objavili v Mariánskej priekope, potopené a stratené. Hľadal som ich niekoľko mesiacov, nenachádzal som ich a osamotený som sa pretĺkal hokejovými zápasmi, školskými povinnosťami. Nedokázal som sa úprimne usmiať ani tešiť z víťazstva, ale ten falošný úsmev niektorých ľudí oklamal. Po výhre som cítil šťastie, hoci nedostatočné. Obklopila ma slepota a apatia. Všetky bežné rutiny sa opakovali ako ročné obdobia, zmysly ich nevnímali. Deň bol sivý, ale svietilo slnko, farby bledli ako starý pergamen, ľudia sa menili, svet žil a vo mne existovala prázdna schránka.

Snažil som sa zmeniť a začať od začiatku.

V škole sa mi naskytoval pohľad na ňu, bolesť odchádzala postupne. Cit a túžba mizli s ďalším dňom, s dlhším tréningom, s novým pohľadom na svet. Vyprchali, až ju znovu moje oči videli ako ďalšieho človeka v dave, nestrachoval som sa o ňu, o čo si hocikto pomyslí o mne a mojom chladnom chovaní. Niekedy sa snažila prehovoriť so mnou pár slov, avšak ignoroval som jej existenciu. Otáčal som sa jej chrbtom, nevediac, či sa zmenila, som znovu pokojne dýchal a žil. Nádych oslobodil moje starosti a žitie ma robilo šťastným ,no i tak som sa rozhodol si adoptovať psíka, aby som nebol sám. Obdivujúc ich nepodmienenú a skutočnú lásku som sa odhodlal pre adopciu a zodpovednosť.

Moju prázdnotu Ellie odohnala ako slnko mračná. V mojej hrudi poskočilo a divo bilo srdce, ktoré od jedného okamihu zmrzlo. Nenáhlivo sa roztápalo, aj spolu s malinkým jazvečíkom a s dospievajúcou ženou, ktorá do môjho života prišla nežne s milými slovami na perách. Jej červený rám okuliarov, zvedavé sivé studnice a pre mnoho vyberavých mužov dokonalo neatraktívne telo ju robilo inou. Jej širší chrbát, širšie boky a nízka figúra, krátke strapaté hnedé vlasy, pehy na jej líčkach a nose ju radili do davu, no vytŕčala svojou starostlivosťou a porozumením. Vzhľadom nemusela vytŕčať, povahou sa tak veľmi líšila od iných ako oceán od rieky. Jej chyby, ako domýšľanie, tvrdohlavosť a niekedy nepremyslené jednanie, či jej hnev kvôli niektorým veciam, sa nezakrývali. Nevedome mi ich ukazovala každý deň, od jej nízkeho sebavedomia až po jej smútok, mozog si neutváral žiadny ideál.

Videl len obyčajné dievča so svojou vlastnou smutnou minulosťou, žiarivým úsmevom, chybujúcu a nevinnú. Sladko cudnú ženu, ktorá vždy verne stála pri ľuďoch, ktorých milovala, aj cez to, že niekedy sa s nimi hádala.

Mala toľko chýb, no priznávala si ich. Naše dlhé rozhovory, kedy ma počúvala, spestrili a farbili deň, výlety s našimi sučkami plné smiechu lepili tie zlomené kúsky, ani som sa nenazdal a zrazu som ju ľúbil ako ženu. Nemiloval som ju na prvý pohľad, zamiloval som sa postupne, ak prichádzala tolerancia, pochopenie, obdiv a úcta, záujem.   

Ahojte, moji milí čitatelia. Prichádza sem nový príbeh, uvidíme, ako budete mať radi toto dielo a písanie v prvej osobe. Veľmi rada by som vedela Váš názor, ak budete ochotní ho vyjadriť.
S láskou Pisces