Na skok do kabaretu

Desiaty večer v kabarete

Úsmevné bytosti 

Široké i preľudnené sú koridory, 

po nich vždy premávajú sa rozličné bytosti, 

obývajúce vzdialené hory doly, 

kŕmia ťa úsmevmi do sýtosti. 

No keď svetlo pominie, 

pazúry zaryjú ti do kože, 

hlavu ti to dočista pomätie, 

pokým neprídu na rad ostré nože. 

Nože, to sú dravé jazyky, ktoré ublížia viac než čepeľ, 

úsmev falošným je, dokým plač nepríde. 

Dosadajú na teba krivdy i nenávisť jak peľ, 

až kým po pokožke zľahka nezíde. 

Samota aj ticho vystriedajú koridory, 

po ktorých sa večne premávali bytosti.

Už neobývajú vzdialené hory či doly, 

Neboť roztrhal si ich do sýtosti. 

Via.